Udalosti, ktoré zmenili svet v roku 2010

Redakcia SME vybrala desiatku najdôležitejších udalostí vo svete za rok 2010. Pozrite si unikátne ukážky sily prírody, kľúčové rozhodnutia politikov aj čaro silných ľudských príbehov.

Poliaci si prežili druhú Katyň

Trvalo sedemdesiat rokov, než ruské politické špičky otvorene priznali, že masaker viac ako 22-tisíc poľských dôstojníkov v Katyni nemajú na svedomí nacisti, ale sovietska tajná služba NKVD s požehnaním sovietskeho diktátora Stalina.

V apríli si ruský premiér Vladimir Putin prvýkrát prišiel oficiálne uctiť Stalinove obete a nad masovým hrobom si podal ruku s poľským premiérom Donaldom Tuskom. Historické gesto.

O tri dni nato sa k tisíckam obetí z druhej svetovej vojny pridalo 96 osobností poľskej elity. Na ceste do Katyne zahynul poľský prezident Lech Kaczyński s manželkou a 94 Poliakmi, ktorí ho sprevádzali. Boli medzi nimi aj príbuzní obetí z roku 1940. Tragédia, ktorá poznamenala Poľsko i okolitý svet na celý rok. Médiá písali o „prekliatí menom Katyň".

Silne katolícke Poľsko trúchlilo spôsobom, aký sa v iných krajinách nevidí. Desaťtisíce ľudí prichádzali pred prezidentský palác položiť sviečky, hodiny čakali v rade, aby mohli vzdať hold vystaveným pozostatkom manželov Kaczyńských. Až pohreb prezidentského páru na krakovskom hrade Wawel medzi poľskými hrdinami rozdelil krajinu. Po tragédii časť Poliakov zabudla na konfliktnú politiku dvojičiek Kaczyńských, ktorá oslabovala Poľsko vo svete. Predčasné prezidentské voľby dostali do paláca Bronislawa Komorowského, jeho víťazstvo nad bratom zosnulého Lecha, Jaroslawom Kaczyńským, bolo nečakane tesné.

Svet prejavil Poľsku obrovskú solidaritu. Mnoho krajín sveta vyhlásilo štátny smútok, medzi prvými Rusko. Na pohrebe by sa zišla celosvetová elita, nebyť islandskej sopky, ktorá skomplikovala leteckú dopravu.

Letecká tragédia pri Smolensku sa stále vyšetruje, zložité vzťahy s Ruskom však nepokazila. Naopak. Koncom roka prišiel na oficiálnu návštevu do Varšavy ruský prezident Medvedev, aby hlavy oboch štátov konštatovali, že po zložitej ére začínajú odznova. Krátko pred návštevou Štátna duma po 70 rokoch uznala vinu Stalinovho Sovietskeho zväzu za vraždy v Katyni.

WikiLeaks. Koniec tajnostiam

Určovali témy, ktorými sa zaoberali svetové médiá. Najprv zverejnili americké dokumenty z vojen v Iraku a Afganistane. Najväčší úlovok ukázali WikiLeaks koncom novembra.

Začali zverejňovať americké diplomatické depeše, spolu ich je asi 250-tisíc. Nielen Američania tento krok odsúdili. Diplomacia mala vždy svoje tajomstvá, a tak by to podľa analytikov malo zostať. WikiLeaks navyše nepriniesli, čo by sa nevedelo. Väčšinou ide o súkromné názory jednotlivých diplomatov alebo o veci, o ktorých sa v kuloároch hovorilo už dávno.

Oveľa väčšiu pozornosť ako depeše púta samotný šéf WikiLeaks Julian Assange. Tento rok sa stal z neho hrdina boja za slobodu slova a po podivnom obvinení zo znásilnenia vo Švédsku aj mučeník. Teraz v Británii čaká, či ho vydajú do Švédska. Na Assangea sa už chystá aj americká justícia.

Otrasy neprežil ani prezidentský palác

Zemetrasenie na Haiti 12. januára bolo katastrofou so zrejme najväčším dosahom v tomto roku. Po otrasoch so silou 7 magnitúda podľa haitskej vlády zahynulo asi 230-tisíc ľudí a milión ľudí zostalo bez domova.

Zničená bola veľká časť hlavného mesta Port-au-Prince vrátane vládnych budov a prezidentského paláca. Chudobný karibský ostrovný štát sa dodnes z nešťastia nespamätal a stotisíce ľudí stále bývajú v stanových mestečkách.

Ostrov v októbri postihla aj epidémia cholery, ktorá si už vyžiadala vyše dvetisíc obetí. Jej pravdepodobnými pôvodcami boli zrejme medzinárodní vojaci OSN, ktorí sem po zemetrasení prišli pomáhať.

V týchto podmienkach sa odohrali voľby prezidenta a parlamentu, v ktorých nedovolili kandidovať raperovi Wyclefovi Jeanovi. Po protestoch a obvineniach z manipulácie sa budú prepočítavať hlasy.

Maďarsko sa mení na Orbánovo

Maďarské parlamentné voľby v apríli vyhral opozičný Fidesz vedený Viktorom Orbánom. Vďaka volebnému systému získal viac ako dve tretiny parlamentných mandátov, čo mu napríklad umožňuje ľubovoľne meniť ústavu. Ihneď po nástupe k moci Orbánova vláda začala obmedzovať demokraciu a do dnešného dňa sa jej v podstate podarilo vyradiť väčšinu kontrolných systémov.

Centralizovala moc, oklieštila právomoci Ústavného súdu, dosadila svojich politikov do funkcie prezidenta a na čelo kontrolného úradu, ovládla prokuratúru a verejnoprávne médiá a znemožnila činnosť Rozpočtovej rady. Nové mediálne zákony umožňujú úradu riadenému politikmi Fideszu podľa vlastného uváženia postihovať nezávislé médiá.

Vláda odkladá štrukturálne reformy a aby nemusela šetriť na štátnych výdavkoch, zoštátnila majetok súkromných penzijných spoločností a vymerala mimoriadne dane najmä veľkým firmám a bankám. Pozornosť odvádza revolučnou a nacionálnou rétorikou a udelením dvojakého občianstva pre Maďarov žijúcich v susedných štátoch.

Americké leto so škvrnou

Ľudia opäť raz zistili, ako ľahko môžu znečistiť obrovské územie mora a pobrežia. A aj to, že ich technologické možnosti majú svoje hranice.

Začalo sa to nenápadnou správou o požiari na ropnej plošine Deepwater Horizon v Mexickom zálive. Plošina sa krátko potom potopila do mora aj s 11 „hľadanými" pracovníkmi. A onedlho sa zistilo, že nešlo len o vežu, ale aj o vrt, ktorý je niekoľko kilometrov pod hladinou.

Nasledujúce letné mesiace boli hlavnou správou informácie o tom, koľko miliónov barelov ropy uniklo do oceána pri americkej Louisiane. Havária sa rýchlo stala najťažšou environmentálnou katastrofou v amerických dejinách, množstvom vytečenej ropy aj najväčšou nechcenou ropnou nehodou v histórii.

Spoločnosť BP, ktorá za vrt bola zodpovedná, dostávala denne stovky nápadov, ako únik zastaviť. Na začiatku bola bezradná, jej pokusy sa končili fiaskom.

Dieru sa podarilo zapchať až takmer po štyroch mesiacoch. Havária medzitým okrem množstva živočíchov zničila aj rybársky či turistický priemysel v oblasti.

Hollywoodsky príbeh baníkov

Zo začiatku to vyzeralo ako tragický incident, nakoniec z toho bola najpozitívnejšia správa roka. Po závale v bani pod čilskou púšťou Atacama ostalo 5. augusta 33 baníkov pod zemou. Po sedemnástich dňoch prišiel zvrat - baníkov objavili v 700-metrovej hĺbke a všetci boli nažive.

Podobná situácia sa ešte nikdy predtým nestala. Záchranári baníkom sľúbili, že na Vianoce by už mohli byť doma. Nakoniec ich vytiahli už v polovici októbra. Po 69 dňoch pod zemou, čím vytvorili svetový rekord.

Z bane vyšli muži, z ktorých už takmer dva mesiace boli celosvetové celebrity. Médiá riešili záchranné práce, ale aj každodenný život baníkov. Rozoberali, ako sa treba stravovať, koľko sa musia hýbať. Vraj ich sledovalo toľko ľudí, ako keď Američania pristávali po prvý raz na Mesiaci. Hollywood už chystá film o ich prežití pod zemou.

Nobelovka v prázdnom kresle

Dlho sa o tom špekulovalo a tento rok sa to stalo. Nobelovu cenu mieru udelili čínskemu disidentovi. Liou Siao-po, autor Charty 08 a jeden z hlavných organizátorov protestov na Námestí nebeského pokoja v Pekingu v roku 1989 ju dostal za „dlhý a nenásilný boj za ľudské práva". Nemohol si však cenu prevziať, lebo si od minulého roka odpykáva 11-ročný trest v čínskom väzení za „podnecovanie k rozvracaniu štátu".

Čína cenu pre Lioua označila za zásah do svojich vnútorných záležitostí a „politickú frašku" Západu. Varovala krajiny, ktoré sa na ceremoniáli odovzdania ceny v Osle zúčastnia, pred dôsledkami. Väčšina krajín však pozvanie prijala. Čína tiež odmietla na ceremoniál pustiť kohokoľvek z Liouovej rodiny, a tak cenu a diplom spojenú asi s miliónom eur po prvýkrát po 74 rokoch neodovzdali.

Sopka, čo zavrela európske nebo

Otvorené alebo zatvorené? To bola otázka, ktorá najmä v apríli a máji trápila každého, kto chcel v Európe cestovať lietadlom. Výbuch islandskej sopky Eyjafjallajökull uzavrel letiská a spôsobil miliardové škody leteckej doprave.

Na severoeurópskom ostrove je viac než sto sopiek. Jazykový hlavolam nepatrí ani k najväčším, najvýznamnejším či k najstrašnejším. Napriek tomu stúpajúce a poletujúce oblaky sopečného plynu a popola dokázali na chvíľku spomaliť Európu. Ľudia si tak pripomenuli, ako to vyzeralo ešte predtým, ako šomrali na zlú prefabrikovanú stravu v lietadlách.

Na samotnom Islande až také veľké škody sopka nespôsobila. Strhla síce hlavnú cestu a prinútila farmárov pozatvárať dobytok, no už o niekoľko mesiacov erupciu pripomínalo iba čierne bahno, ktoré pretínalo pasienky.

Kimovia pritvrdili

Severná Kórea robila tento rok všetko preto, aby o sebe dala vedieť. Keď sa v marci potopila juhokórejská loď Čcho-nan, vyšetrovanie ukázalo, že je za tým severokórejské torpédo. Pri útoku zomrelo 46 ľudí. Pchjongjang svoju zodpovednosť poprel.

Ani ničivé povodne nezabránili v tom, aby vládnuca Kórejská robotnícka strana usporiadala prvý zjazd po 30 rokoch. Kim Čong-il tam ako nástupcu predstavil svojho syna, dynastia teda pokračuje. Neskúsený Kim Čong-un sa teraz potrebuje ukázať ako silný vodca.

S tým zrejme súvisí aj novembrový útok na ostrov Jon-pchjong. Severná Kórea vôbec prvýkrát od občianskej vojny v 50. rokoch bombardovala územie svojho suseda. Zabila štyroch ľudí.

Svet sa teraz spolieha, že v Pchjongjangu urobí poriadok jeho jediný spojenec Čína. Tá však zatiaľ len opakuje, že obe kórejské republiky musia zachovať pokoj.

Comeback konzervatívcov

Briti si po 13 rokoch vlády labouristov zvolili konzervatívnu stranu. Tá voľby vyhrala aj sľubom, že bude šetriť a zníži tým dvojciferný deficit krajiny. Hlasov však nedostali dostatok, a tak po pre Britov nezvyčajne dlhých piatich dňoch povolebného vyjednávania vytvorili koalíciu s liberálnymi demokratmi. Prvýkrát za posledných 65 rokov tak majú na ostrovoch koaličnú vládu.

A tá začala hneď napĺňať to, čo sľubovala v kampani. V nasledujúcich rokoch Britov čakajú vyššie dane, poplatky za štúdium na univerzitách, každý dvanásty úradník príde o miesto, každé ministerstvo musí ušetriť 19 percent výdavkov.

Sú to najtvrdšie úsporné opatrenia od druhej svetovej vojny. Ani kroky konzervatívnej premiérky Thatcherovej v 80. rokoch neboli také tvrdé. Napriek tomu, s výnimkou protestujúcich študentov, sa veľké štrajky Britom zatiaľ vyhli.

- Pozrite si rok 2010 vo fotografiách

- Naj naj naj - rekordy, ktoré pútali našu pozornosť za posledný rok

- Najdôležitejšie udalosti na Slovensku

- Najväčšie udalosti v technológiách

- Najväčšie udalosti v športe

- Aký bol rok 2010 v kultúre?

Anketa: Ktorá udalosť zmenila svet v roku 2010?

Pre mňa ako pre Poliaka to bola smolenská tragédia. V medzinárodnom meradle považujem za najväčšiu udalosť grécku krízu. Rovnako ako v prípade Smolenska platí, že svet už nebude taký, ako pred týmito dvoma udalosťami.

Andrzej Krawczyk, poľský veľvyslanec na Slovensku

Finančná kríza a uvedomenie si vysokej miery vzájomnej hospodárskej a finančnej prepojenosti členských krajín EÚ. Viedli k začatiu procesu posilnenia hospodárskej spolupráce krajín únie.

Maroš Šefčovič, slovenský eurokomisár

Doterajší veľkí hráči, v prvom rade USA, si zrazu uvedomili, že nielen v ekonomickej oblasti, ale aj v otázkach medzinárodnej bezpečnosti už nie sú hegemónmi, i keď hlavná zodpovednosť naďalej ostáva na nich. Ďalej by som zmienil zmenu prístupu USA a NATO k Afganistanu, čo si mnohí vyhodnotili ako priznanie porážky aliancie v tejto krajine, so všetkými dosahmi na situáciu v širšom regióne a postavenie NATO ako také.

Ján Kubiš, diplomat, výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie OSN

Za najvýznamnejšiu vec tohto roka nepovažujem konkrétnu udalosť, ale skôr to, že si svet začal viac uvedomovať hrozbu iránskeho jadrového programu. Európa, Spojené štáty aj Rusko sa spájajú, aby spoločnou politikou viac pritlačili na Teherán.

Chase Beamer, tlačový atašé Veľvyslanectva USA v Bratislave

Rozsiahle požiare v Rusku. Také obrovské teploty a rozsah ničivých požiarov táto krajina nikdy nezažila. Zostali po nich obrovské škody a ukázala sa pri nich aj masívna podpora spoločnosti. Úsilie dobrovoľníkov v záchranných prácach bolo obdivuhodné.

Maša Lipmanová, analytička moskovského Carnegieho centra

Vývoj nazerania Európskej únie na to, ako riešiť problémy zadlžených krajín. Pochopenie, že obyčajná pôžička nepomôže, ak sa nerieši podstata problému. Najmä Slovensko nepochybne prispelo k tejto zmene optiky svojím odvážnym postojom, ktorý sa pôvodne javil ako nesolidárny, no dnes vidíme, že mal veľké opodstatnenie.

Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí

Pre náš región to bolo asi letecké nešťastie v Smolensku. Nehoda bola katalyzátorom viacerých zmien: urýchlila poľsko-ruský mini 'reset', vzťahy medzi strednou Európou a Moskvou sú dnes najlepšie za 20 rokov. Vďaka tomu začali ‚starí' členovia Európskej únie brať Poľsko vážne - Poliaci to využili a presmerovali pozornosť na problémy východnej Európy. Stredná Európa je tak po tragédii (aj vďaka nej) o niečo bezpečnejšia a má väčší vplyv.

Tomáš Valášek, analytik londýnskeho Centra pre európsku reformu

- V Európe to určite boli menové problémy s eurom. Mimo Európy to bola katastrofa v Mexickom zálive, ktorá poukázala na to, aká krehká je ochrana životného prostredia. Dôležité boli aj Wikileaks, ktoré môžu mať dlhotrvajúce dôsledky na diplomaciu.

Piotr Kaczynski, analytik Centra pre štúdium európskych politík (CEPS)

Najdôležitejšou udalosťou je Wikileaks, ktoré odhaľujú pravdu o politike, ktorú politici pred občanmi skrývajú.

Monika Flašíková-Beňová, slovenská europoslankyňa za Smer-SD

- Tento rok bola znova najväčším príbehom svetová ekonomika. Slabé krajiny v Európe hrozia, že stiahnu zo sebou aj zvyšok, všade je nezamestnanosť a nezodpovedné deficity v Spojených štátoch. Tento bordel prináša nekonečné príležitosti pre karikaturistov - máme množstvo chamtivých bankárov a krátkozrakých politikov, ktorých môžeme pranierovať.

Daryl Cagle, americký karikaturista, MSNBC

- Pre mňa to bol summit NATO v Lisabone. Za okrúhlym stolom sa tam zišlo 49 krajín, aby podporili globálnu vojnu proti terorizmu. Je to najväčšia aliancia na svete.

Reeba Critser, americká misia pri NATO v Bruseli

Udalosť je vždy zmena. Najdôležitejšou zmenou tohto roka aj s dôsledkami pre celý svet bolo víťazstvo republikánov v medziobdobí v kongresových voľbách. Jednoducho sa zmenili pomery v Kongrese, a teda aj v americkej politike vrátane zahraničnej. Považujem to za dôležitú a užitočnú zmenu.

František Šebej, predseda zahraničného výboru v slovenskom parlamente

V mojich očiach to bola neslýchaná tragédia zrúteného poľského lietadla pri Smolensku, kde zahynula časť poľskej elity. Boli na ceste do Katyne, pripomenúť si zločin sovietskej moci proti Poliakom, za ktorý sa nedávno Rusi ospravedlnili.

Martin Bútora, Inštitút pre verejné otázky, bývalý slovenský veľvyslanec v USA

Bol to osudový rok zmien: nebezpečne vyzerajúcu svetovú hospodársku krízu sme v podstate zvládli. A hoci sú ešte viaceré krajiny Európy v ťažkej dlhovej kríze, môžeme si vydýchnuť. Nebola to podobná katastrofa ako v roku 1929.

Christoph Thanei, korešpondent denníka Die Presse

Na politickej scéne považujem za najdôležitejšie rozhodnutie Európskej únie poskytnúť balík peňazí Grécku a Írsku, a zmierniť tak ich ekonomický kolaps. Ľudskosť sveta sa zase prejavila pri tragických zemetraseniach v Haiti a Čile, keď krajiny pomáhali ľuďom pozviechať sa z katastrofy. Nuž a pre futbalových fanúšikov, ako napríklad pre mňa, boli udalosťou roka určite aj Majstrovstvá sveta v Juhoafrickej republike.

Alexander Ben-Zvi, izraelský veľvyslanec na Slovensku

Veľké detaily, ktoré pohli svetom

Niekedy rozhodujú aj detaily, aby sa diali veľké veci. Dobré aj zlé.

Lady Gaga si obliekla hovädzie mäso a Bradley Manning napísal jej meno na cédečko. Tak málo stačilo americkej speváčke, aby sa dostala do hlavných správ a 23-ročnému vojakovi, aby vyniesol z bagdadskej ambasády státisíce amerických depeší a zo šéfa WikiLeaks urobil popového hrdinu.

Stačilo, aby sa islandská sopka Eyjafjallajökull prebudila a pre milióny cestujúcich sa zrazu zavrelo európske nebo. Letecké spoločnosti sa zľakli jej popolčeka, ktorý mohol odstaviť motory ich lietadiel.

Opatrnosť nebola vždy na prvom mieste. Stačila séria nekompetných rozhodnutí a sfušovanej roboty, aby do Mexického zálivu vytieklo najviac ropy v histórii Modrej planéty a toxický kal zatopil štyri dediny pri maďarskom Balatone.

Piati členovia nórskeho Nobeloveho výboru našli odvahu a najprestížnejšiu nobelovku dali čínskemu disidentovi Liouovi. Postačilo to na rozzúrenie miliardovej Číny.

Večne chudobné a nestabilné Haiti malo tú smolu, že litosférické dosky sa preťali na nesprávnom mieste. Následné zemetrasenie zabilo na karibskom ostrove vyše 200-tisíc ľudí a miliónu vzalo domov.

Naopak 33 zasypaných čilských baníkov malo to šťastie, že pod zemou našli vodu a vďaka prísnej disciplíne vydržali v podzemí cez dva mesiace. Ich happy end, ako vyliezali spod zeme, sledovali milióny ľudí v priamom prenose.

Mirek Tóda

Kalendár

Január

- Prvý prezident Európskej únie Belgičan Herman Van Rompuy sa ujal funkcie.

- V Iraku popravili Alího Hasana Madžída, známeho ako Chemického Alího. Bratranec bývalého irackého diktátora Saddáma Husajna bol odsúdený za zločiny proti ľudskosti na trest smrti celkovo štyrikrát.

Február

- Druhé kolo prezidentských volieb na Ukrajine vyhral Viktor Janukovyč nad Juliou Tymošenkovou. Odchádzajúci prezident Viktor Juščenko vo voľbách pohorel.

Marec

- Vatikán sa vôbec prvýkrát oficiálne vyjadril k pedofílii kňazov. Pápež Benedikt XVI. v pastierskom liste pre írskych katolíkov odsúdil ich nevhodný postoj k sexuálnemu zneužívaniu detí.

- Americký prezident Barack Obama v Kongrese presadil zdravotnícku reformu.

Apríl

- V Kirgizsku pri protivládnych a etnických nepokojoch medzi Kirgizmi a Uzbekmi zomrelo 80 ľudí. Zvrhnutého prezidenta Kurmanbeka Bakijeva nahradila Roza Otunbajevová.

- Americký a ruský prezident Obama a Medvedev podpísali na Pražskom hrade zmluvu o znížení počtu strategickýchzbraní START.

Máj

- Nemecký prezident Horst Köhler (CDU) rezignoval pre sporné výroky o nasadení vojakov v Afganistane. Namiesto neho bol zvolený jeho straník Christian Wulff.

- Izraelské komando pri zásahu na flotile s humanitárnou pomocou počas blokády pásmy Gazy zabilo 9 tureckých aktivistov.