Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie SME.
ABIDJAN, BRATISLAVA. Označené domy príslušníkov etnických menšín, nenávisť šírená štátnym rozhlasom, výzvy na ochod zahraničných mierových jednotiek. Všetko znaky blížiacej sa genocídy.
Tak v týchto dňoch vyzerá Pobrežie slonoviny, krajina na pokraji občianskej vojny.
Rozdelená krajina „Niečo s tým treba urobiť,“ povedal podľa BBC Youssofou Bamba. Ten zastupuje pri OSN Pobrežie slonoviny, teda tú časť jeho politickej elity, ktorú uznáva aj zahraničie.
Pobrežie slonoviny Má 21 miliónov obyvateľov. Občianska vojna v roku 2002 ho rozdelila na moslimský sever a kresťanský juh. Úradujúci prezident Gbagbo má za sebou armádu a políciu, jeho rival Ouattara podporu zahraničia.
Bambu do New Yorku vyslal Alassane Ouattara, ktorý sa napriek tomu, že volebná komisia ho označila za víťaza novembrových prezidentských volieb, skrýva v hoteli v Abidjane. Len jednotky OSN ho chránia pred armádou, ktorú kontroluje úradujúca hlava štátu Laurent Gbagbo.
Ten sa odmieta funkcie vzdať. Spolu s ústavným súdom tvrdí, že Ouattara zmanipuloval výsledky na severe krajiny, ktorú majú od občianskej vojny v rokoch 2002 a 2003 pod kontrolou povstalci z Nový síl.
Rozdelenú krajinu tak voľby nespojili, práve naopak. Gbagbo už vyzval na odchod mierové jednotky OSN, ktorých je v krajine asi desať tisíc. Jedného jej príslušníka zranili pri útoku mačetou.
Pri povolebných nepokojoch už zomrelo takmer dvesto ľudí.
Susedné krajiny Gbagbu nepresvedčili Hroziacu občiansku vojnu sa snažia odvrátiť okolité štáty regiónu, no Gbagbu na odchod zatiaľ nepresvedčili.
Budúci týždeň sa traja prezidenti susedných krajín do Pobrežia Slonoviny vrátia, ak opäť neuspejú, hovoria o invázii do krajiny. Prví zahraniční vojaci by hranice mohli prekročiť do mesiaca.
Ľudia utekajú Na útok sa chystajú aj Gbagbovi prívrženci. Pripravujú vpád do hotela, kde sa Ouattara skrýva. „Plánujeme úplne oslobodiť našu krajinu, čoskoro spustíme konečný útok,“ vyhlásil podľa BBC Charles Ble Goude z militantnej skupiny Mladí Patrioti.
Žiadna strana nechce ustúpiť, občianska vojna sa preto zdá nezvratná. Vedia to aj bežní ľudia, doteraz ich asi 20-tisíc opustilo krajinu.
Hroziace konflikty
Deliaci sa Sudán
Už 9. januára bude južná časť Sudánu rozhodovať, či sa chce oddeliť. Iný výsledok referenda ako áno by bol prekvapením, no nie sú jasné hranice krajiny a na spornom území sa nachádzajú zásoby ropy. Občianska vojna medzi juhom a severom, ktorá trvala 20 rokov, sa pritom skončila len v roku 2005.
Rozdelená Kórea
Kórejská vojna sa skončila pred viac ako polstoročím, no provokácie zo Severu pokračujú. Diktátor Kim Čongil odovzdáva moc synovi a potrebuje odviesť pozornosť od kolabujúcej ekonomiky. Ak Soul na provokácie, pri ktorých len tento rok zomrelo takmer 50 ľudí, zareaguje silou, vojna sa začne nanovo.
Mexiko verzus drogy
Pred štyrmi rokmi vyhlásil mexický prezident Felipe Calderón vojnu drogovým kartelom. Odvtedy pri nej zomrelo 30–tisíc ľudí, no kartely moc nestrácajú. Naopak, násilie sa už neobmedzuje len na Mexiko, ale presúva sa aj do Hondurasu či Guatemaly. V roku 2011 by mohlo prerásť do plnohodnotnej vojny.
Gaza bez dohody
Mierové rokovania medzi Palestínčanmi a Izraelom zatiaľ k úspechu nesmerujú, radikalizuje sa aj situácia v pásme Gazy. Vládnuce hnutie Hamas po dvoch rokoch od invázie opäť bombarduje židovský štát, ten na hranice umiestnil ďalšie tanky. Vojenské krídlo Hamasu hovorí o „zničení Izraela“.
Matúš Krčmárik
