zdroj REUTERS
Francúzsky prezident Jacques Chirac môže byť s výsledkom prvého kola parlamentných volieb spokojný. Keď sa hlasovací trend potvrdí aj v druhom kole, bude mať za sebou parlamentnú väčšinu pravice - možno aj absolútnu. FOTO - REUTERS
Francúzi hlasovali za hladký chod vládnych inštitúcií a odmietli tzv. kohabitáciu, keď v nedeľu v prvom kole parlamentných volieb 43,94 percenta hlasov podporili pravicovú volebnú alianciu prezidenta Jacqua Chiraca. Prezident bol 5. mája zvolený za špecifických okolností, keď pri rekordnej účasti 82 percent Francúzov hlasovalo za neho, aby vyjadrilo odpor proti ultrapravičiarovi Jeanovi-Mariemu Le Penovi. Chiracovi sa zrejme splní cieľ, za ktorý sedem týždňov agitoval v predvolebnej kampani: aby mal za sebou skutočnú pravicovú väčšinu v parlamente. Situácia z posledných piatich rokov, keď nemohol svoje prezidentské právomoci naplno rozvíjať v „kohabitácii“ s ľavicovou vládou, sa zrejme nezopakuje. O tom hovoria nálady voličov po prvom kole volieb.
Ľavici (36,04 percenta) hrozí, že aj ako opozícia v parlamente bude veľmi slabá. Mandáty podľa všetkého ubudnú aj jej spojencom Zeleným a komunistom.
Chiracova Únia pre prezidentskú väčšinu môže získať absolútnu väčšinu v 577-člennom parlamente. Francúzom sa navyše už druhýkrát za sebou podarilo eliminovať nebezpečenstvo extrémnej pravice, aj keď nie tak výrazne ako v druhom kole prezidentských volieb. Národný front (FN) získal o sedem percent menej ako v prvom kole prezidentských volieb, keď Le Pen porazil expremiéra Lionela Jospina, a menej ako pred piatimi rokmi - 11 percent (spolu s druhou ultrapravicovou stranou to bolo 12,55 percenta). Prieskumy mu predpovedali okolo 15 percent. FN ostáva v hre len v 38 obvodoch - vyhrať nemusí ani v jednom.
Ľavica si úplnú porážku nepripúšťa a veľa si sľubuje od druhého kola a rezerv medzi nevoličmi, ktorých bolo rekordne veľa - 36 percent. Predseda socialistov Francois Hollande vidí svoju hlavnú úlohu pred druhým kolom v mobilizovaní 14 miliónov nevoličov. Musí ich presvedčiť, že Národné zhromaždenie „nebude dobre odrážať názorové zloženie francúzskej spoločnosti“. Situácia sa môže matematicky obrátiť, ale nálady voličov o tom nehovoria.
Jospin hodil uterák do ringu už po prvom kole prezidentských volieb. Čas bol prikrátky na to, aby sa ľavica spamätala a zjednotila pod novou vodcovskou osobnosťou. Naopak nová dočasná pravicová vláda nelenila a činnosť začala populárnymi opatreniami - ako znižovanie daní a odstránenie niektorých dlhov ľavicovej vlády, napríklad v oblasti bezpečnosti. Voliči to honorovali tým, že medzi 58 poslancami, ktorí boli zvolení nadpolovičnou väčšinou hlasov už v prvom kole, je šestica dočasných súčasných ministrov, medzi nimi minister vnútra Nicolas Sarkozy.
Volebný šok z 21. apríla, keď Le Pena zvolili do druhého kola, Francúzov v nedeľu jasne ovplyvnil. Medzi rekordným počtom 8400 kandidátov si Francúzi tentoraz vyberali favoritov hlavne z dvoch najsilnejších strán, ktorým teraz outsideri neodčerpávali hlasy. V straníckom rebríčku vedie Chiracov Zväz pre prezidentskú väčšinu (UMP) s 33,3 percenta hlasov. Socialistická strana získala 23,94 percenta. Extrémna ľavica má 2,76 percenta hlasov a zvyšok len 5,08 percenta.
