MOSKVA. Dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, by mohla rusko-americkú Zmluvu o obmedzení počtu jadrových zbraní (START) ratifikovať už v piatok.
Vo štvrtok to vyhlásil hovorca dumy Boris Gryzlov. V prípade, že podmienky záverečnej rezolúcie amerického Senátu nijakým spôsobom nezasiahli do pôvodného textu dohody, mohla by duma podľa Gryzlova ratifikovať zmluvu v piatok. Dokument musí okrem dumy ratifikovať aj horná komora ruského Federálneho zhromaždenia, Rada federácie.
Duma teraz musí preskúmať záverečný text, ktorý v stredu ratifikoval americký Senát. "Máme informácie, že dokument obsahuje určité podmienky," uviedol Gryzlov. Pokiaľ by podmienky nezasahovali do textu dokumentu, môžeme ho ratifikovať ešte zajtra (piatok)," uviedol pre ruskú agentúru Ria Novosti Gryzlov. V opačnom prípade budú podľa neho na dokumente ešte pracovať.
Barack Obama označil novú zmluvu START za najvýznamnejší dohodu o kontrole zbraní za posledné dve desaťročia. Ratifikáciu dokumentu v Spojených štátoch privítal aj ruský prezident Dmitrij Medvedev.
Podľa Medvedevovej hovorkyne však prezident vyhlásil, že "parlament potrebuje pred prijatím vlastného rozhodnutia preskúmať ešte právne aspekty vyplývajúce z ratifikácie americkým Senátom".
Americký Senát v stredu ratifikoval historickú rusko-americkú zmluvu START, ktorá je jednou z kľúčových priorít zahraničnej politiky prezidenta Baracka Obamu. Senátori ukončili záverečné rozhodovanie o zmluve pomerom hlasov 71 za a 26 proti.
Prijatie rusko-americkej dohody je súčasťou Obamovej snahy o "reštartovanie" vzťahov s Moskvou. Senát sa ku záverečnému hlasovaniu dopracoval po vyše sedemmesačnom prerokovaní dokumentu. Obamovi sa podarilo prelomiť odpor republikánskych senátorov tým, že im prisľúbil modernizáciu amerických jadrových zbraní.
Prezidenti Spojených štátov amerických a Ruska podpísali kľúčovú dohodu o jadrovom odzbrojení 8. apríla v Prahe. Nová dohoda START má nahradiť pôvodnú Zmluvu o obmedzení počtu strategických zbraní z roku 1991, ktorú podpísali Vladimir Putin a George Bush a ktorej platnosť vypršala 5. decembra 2009.
Najnovšia zmluva obmedzuje počet rozmiestnených bojových hlavíc oboch krajín na 1550, čo je asi o 30 percent menej ako limit stanovený v roku 2002. Výrazne sa zníži aj počet nosičov, teda bombardérov, ponoriek a rakiet, kde sú nové limity stanovené na 700 kusov. Záväzky stanovené v zmluve musia oba štáty splniť do siedmich rokov.