Belehrad 10. júna (TASR) - Srbský minister spravodlivosti Vladan Batič je presvedčený o tom, že vražda vysokopostaveného predstaviteľa srbského ministerstva vnútra 42-ročného generála Boška Buhu súvisí s organizovaným zločinom, ktorý za vlády exprezidenta Slobodana Miloševiča prekvital.
"Myslím, že ide o konflikt podzemia s mužom, ktorý mal v polícii dlhý čas vysoké pozície," povedal pre agentúru Beta. "Dúfam, že aspoň táto vražda bude objasnená," dodal Batič.
Buhu zastrelili dnes pred 03.00 h SELČ na parkovisku belehradského hotela Jugoslavia, kde ho pri nastupovaní do automobilu trikrát zasiahli do hrude. Po prevoze do nemocnice Buha ťažkým zraneniam podľahol. Na útoku sa podieľali minimálne dvaja páchatelia, ktorým sa podarilo ujsť.
Buha v čase smrti pôsobil ako zástupca šéfa pre verejnú bezpečnosť na srbskom ministerstve vnútra. Počas Miloševičovej vlády, ktorého teraz súdi trestný tribunál OSN v Haagu, bol náčelníkom belehradskej poriadkovej polície.
Republikový minister vnútra Dušan Mihajlovič prisľúbil, že pri pátraní po páchateľoch "nenechá kameň na kameni". "Policajti prehľadajú každý kút a každé kriminálne hniezdo. Budú vypočúvať každého kriminálnika, až kým nebudú nájdení Buhovi vrahovia," povedal Mihajlovič pred novinármi.
Srbský premiér Zoran Djindjič vyhlásil, že prípad Buhovej vraždy bude skúškou pre políciu. Dodal, že nastal čas, aby v polícii došlo k zmenám. V súvislosti s vyjadrením ministra vnútra Djindjič povedal, že "vrah sa neskrýva pod kameňom", ale medzi ľuďmi, ktorí mali kontakty s obeťou.
Juhoslovanský minister zahraničných vecí Goran Svilanovič v reakcii na incident vyhlásil, že streľba poukázala na bezpečnostné hrozby, ktoré na Balkáne predstavuje organizovaný zločin a jeho väzby s ľuďmi pri moci.
Dragan Jočič, šéf bezpečnostného výboru parlamentu, skonštatoval, že vražda dokazuje, ako málo sa zmenilo od Miloševičovho pádu a vyslovil predpoklad, že vrahovia nebudú nikdy chytení.
Posledný rok Miloševičovej éry poznamenalo množstvo vrážd prominentných štátnych predstaviteľov a postáv podzemia, pričom väčšina z nich nie je doposiaľ objasnená. Najznámejšie prípady z tohto obdobia sú vraždy bývalého vodcu srbských polovojenských jednotiek Željka "Arkana" Ražnatoviča v januári 2000 a juhoslovanského ministra obrany Pavleho Bulatoviča, ktorého zastrelili nasledujúci mesiac. Buha je od Miloševičovho pádu najprominentnejšou obeťou vraždy.
Srbskí reformátori často obviňovali bezpečnostné sily, že za Miloševičovej vlády udržiavali blízke kontakty s organizovaným zločinom a z účasti na politicky motivovaných vraždách a inej trestnej činnosti. Po nástupe k moci však predstavitelia súčasnej vlády rozhodli o tom, že mnohí vysokí predstavitelia polície zostanú vo funkciách, pričom niektorí - napríklad Buha - boli povýšení.
V čase, keď bol Miloševič juhoslovanským prezidentom, Buha šéfoval belehradskej policajnej brigáde, ktorá zasahovala proti protimiloševičovským demonštráciám. Počas udalostí, ktoré viedli k "revolúcii" z 5. októbra 2000 a Miloševičovmu pádu, sa Buha pridal k vtedajšej srbskej opozícii. Rodák z Chorvátska sa v roku 2001 stal šéfom belehradskej polície a neskôr zaujal vysoký post na ministerstve vnútra.
Medzi belehradskými novinármi sa vražda Buhu dáva do súvislosti s organizovaným zločinom, ako aj vojnovými zločinmi spáchanými srbskými silami v Kosove. Buha bol počas kosovskej vojny jedným z najbližších spolupracovníkov vtedajšieho belehradského policajného šéfa Vlastimira Djordjeviča, ktorý bol v roku 1999 údajne zodpovedný za ničenie dôkazov o spáchaných zločinoch v provincii. Djordjevič sa minulý rok stiahol do úzadia a jeho pobyt nie je známy. Prokuratúra haagskeho tribunálu by bola rada, ak by Djordjevič vystúpil ako svedok v procese s Miloševičom.
