V roku 1980 si ešte za jeden a štvrť milióna zlotých mohli kúpiť slušný rodinný dom v centre veľkého mesta Čenstochová. O 11 rokov im za tú istú sumu vyšli len dámske kožené čižmičky. Ak, pravda, boli.
Ale aj to sú spomienky. Len málokto dnes zarába päť miliónov zlotých ako vtedy a málokto si chce pamätať, že chlieb stál 6700 zlotých. Počet núl občas pribúdal tak rýchlo, že predavači nestíhali prepisovať cenovky.
Po páde komunizmu to bolo ešte horšie a tak nová garnitúra začala v roku 1995 nuly škrtať. Za čo Poliaci predtým zaplatili 10-tisíc zlotých, malo deň po denominácii meny hodnotu jedného zlotého. Opäť sa začali používať mince, ktoré sa predtým takmer stratili z obehu.
Hoci starý zlotý už naši susedia nepoužívajú 15 rokov, stále si ho doma odkladajú. Do konca tohto roka si môžu staré mince a bankovky vymeniť za nové. Sto zlotých z minulosti má dnes hodnotu jedného groša. To je nič, ale groš ku grošu.
Odhaduje sa, že Poliaci si doma schovávajú až 8,3 miliardy kusov starej meny, ktoré dnes majú hodnotu skoro 44 miliónov eur. A to už sa ráta aj v nových časoch.
Navyše môžu znehodnotené mince získať celkom novú hodnotu. Národná banka Poľska ich zbiera spolu s organizáciou Caritas pre deti nemajetných rodičov. Na oblečenie, na učebnice či na výlet. Aby mali spomienky skutočnú hodnotu.
