Štyri milióny obetí holokaustu majú svoje mená. V stredu to oznámil izraelský pamätník a múzeum holokaustu Jad Vašem. Historici odhadujú počet obetí šoa na šesť miliónov.
Izraelské múzeum mená obetí zbiera od roku 1955. V roku 2004 dal ich zoznam na web. Webové stránky múzea prezrádzajú, že miesto, kde sa dajú vyhľadať mená obetí nacistického vyhladzovania, je najviac navštevovanou stránkou.
Našla tam celú rodinu
Osemdesiatročná Miriam Šur, ktorá prišla ešte ako dieťa do vtedajšej Palestíny z Poľska, našla minulý rok na webe mená takmer celej svojej rodiny. Tety, sesternice, starých rodičov z otcovej strany. Tí všetci zahynuli v Osvienčime.
Teraz sú ich mená zapísané na Stránkach svedectva, čo sú dokumenty, na ktorých je čo najviac identifikačných znakov obete. Okrem jej mena aj vek, povolanie, adresa, zoznam jej príbuzných a miesto a dátum smrti.
Ak je to možné, tak aj fotografia obete. Miriam sa spolu so sestrou podarilo identifikovať aj ich susedov z varšavského predmestia.
Spomenuli si, čo im rozprávala mama a pomohli vytvoriť rodokmeň jednej rodiny.
Kľúčoví svedkovia
Práve svedectvá príbuzných a známych sú hlavným zdrojom na identifikáciu obetí. V Jad Vašem ich kombinujú s archívnymi dokumentmi, zápismi z matrík, dokladmi, čo si ľudia doniesli z Európy do Izraela. Mnohé dokumenty však boli zničené alebo zabudnuté.
Múzeum vie, že spoliehanie sa na výpovede svedkov je hrou na čas. Mnohí ľudia sú ako Miriam už vo vysokom veku, viacerým sa ťažko rozpráva, niektorí sa neotvoria vôbec, iní sú schopní o svojich spomienkach len písať.
Tak ako Miriamina sesternica, ktorá o svojich spomienkach vydala knihu. Tiež ju vydal Jad Vašem.
Pre ľudí z jej generácie je projekt múzea o ich reálnom živote, pre mladých Izraelčanov pripomienkou toho, z čoho vzišli.
Odkaz pre popieračov
„Myslím, že je to dôležité aj pre tých, čo popierajú holokaust. Keď im ukážete niečo ako úmrtný list ľudí, čo zahynuli v koncentráku, ťažšie sa im šíria ich bludy,“ hovorí Miriam.
Mená obetí holokaustu sa čítajú pri spomienkových ceremóniách, pre príbuzných obetí je zase dôležité vedieť aspoň približný dátum smrti ich blízkych, aby sa za nich mohli modliť pri výročných spomienkach.
Autor: Z Tel Avivu od našej dopisovateľky Jany Shemesh
