Druhé kolo prezidentských volieb v Bielorusku sa pravdepodobne konať nebude. Alexander Lukašenko podľa predbežných výsledkov totiž už po štvrtý raz jasne zvíťazil so 75 percentami už v prvom kole.
Už niekoľko hodín pred uzavretím volebných miestností sociologická služba EKOOM nečakane uverejnila volebné odhady.
Potvrdzovali to, čo všetci čakali - víťazstvo nastávajúceho prezidenta.
Zbitý kandidát
V tom čase sa už na Októbrovom námestí v centre Minska začínali zhlukovať policajné jednotky. Šiesti z deviatich protikandidátov Lukašenka totiž vyzvali občanov, aby ihneď po skončení volieb vyjadrili svoj protest proti výsledkom.
Do ulíc Minska vyšlo štyridsaťtisíc demonštrantov. Opozičný kandidát Uladzimir Ňakľajev bol na bleskovo rozohnanej demonštrácii zranený.
Demonštrujúci sa pokúsili vtrhnúť do hlavnej vládnej budovy v Minsku. Rozbili okná a sklené dvere, ustúpili však, keď zistili, že vnútri objektu sa nachádzajú policajti.
Opozícia tvrdí, že voľby boli nedemokratické a ich výsledky sfalšované. Už popoludní, keď ešte po žiadnych demonštrantoch nebolo ani pamiatky, sa okolo námestia, vo vnútroblokoch a priľahlých uliciach, zhromažďovali muži v uniformách.
„Veľkokapacitné 'antony' prechádzali sem a tam, a zjavne sa snažili zaujať strategickú pozíciu. Na samotnom námestí až na niekoľko nápadných mužov v kožených bundách s mobilným telefónom na uchu boli len húfy detí a mamičiek.
Ako každý rok tu radnica totiž postavila obrovské klzisko. Opozícia komentovala túto skutočnosť výzvou, aby si demonštranti vzali so sebou korčule. Tí radikálnejší sa zmieňovali i o piesku.
Medzitým sa v tlačovom centre, ktoré sa nachádza tiež na Októbrovom námestí, konala v pokoji jedna tlačová konferencia za druhou.
Rozdrvená opozícia
Večerné predbežné výsledky potvrdili, že Alexander Lukašenko rozdrvil svojich deväť protivníkov a získal väčšinu hlasov.
Druhý v poradí, Andrej Sannikov, získal necelých sedem percent a Uladzimir Ňakľajev asi päť.
Pomerne veľký počet ľudí zaškrtlo možnosť „proti všetkým". Doma zostalo v nedeľu asi 15 percent voličov. Zato vyše 21 percent hlasovalo rýchlo, už tri dni pred regulárnymi voľbami.
V Bielorusku je predčasné hlasovanie veľkým sporom medzi opozíciou a prezidentom Lukašenkom.
Práve počas neho sa údajne volebné komisie dopúšťajú masívneho falšovania výsledkov.
V deň volieb žiadne zjavné priestupky nikto nezaznamenal. A to na chod hlasovania dohliadala tisícka zahraničných a skoro 30tisíc domácich pozorovateľov.
Padol Google, nie Saša
Len časť počítačovej siete sa v kritickej chvíli, v čase, keď mala väčšina novinárov uzávierky, zrútila. Všetky mailové servery až na niekoľko ruských boli nedostupné.
Miestny „IT rabotnik" Saša nám posmešne založil bleskovo novú adresu na ruskom serveri mail.ru a skonštatoval, že zrejme skolaboval Google. Bieloruské voľby a víťazstvo Lukašenka to ale rozhodne neohrozilo.
Taký vysoký funkcionár sa nelegitimuje
Volebná účasť bola vysoká. Tí, čo prišli, si mohli nakúpiť v improvizovaných potravinách.
SVISLOČ, MINSK. „Niečo čerstvejšie,“ mľaskla predavačka v zelenine v mestečku Svisloč asi 40 kilometrov od bieloruskej metropoly Minsk.
Nemyslela ani na banány, ani na datle, ale na hlavu štátu.
Hanbila sa pred objektívom fotoaparátu a s veselým výskotom zaliezla pod pult. Na otázky o tom, ktorý z desiatich kandidátov sa jej páči, odpovedala nahlas. Koho by namiesto Alexandra Lukašenka rada videla v prezidentskom kresle, nevedela, a tak vraj v nedeľu ani na voľby nepôjde.
Ale takých, ktorí včera neprišli v Bielorusku k volebným urnám, bolo málo - asi 20 percent.
Súkromníčky
Vo volebnej miestnosti číslo 1 neďaleko samotného centra Minska stáli pár metrov od volebných urien dve ženy v bieloruských národných krojoch.
Predávali občerstvenie. „Súkromníčky“ sa usmiali, keď som sa ich pýtala na zamestnávateľov. Tržba je vraj slušná. Podobné občerstvovacie kútiky boli vo väčšine volebných miestností.
Predseda volebnej komisie bol maximálne slušný. „Kto to bol, prosím vás,“ opýtala som sa ho, keď spotený zatváral dvere za nejakým vážnym pozorovateľom. Ten prišiel v aute s tmavými sklami, sprevádzaný početnou ochrankou.
Predseda parlamentu
Predseda, ktorý sa pánovi dvadsať minút venoval, sa zarazil. „Vasil,“ zavolal po celej miestnosti na svojho pomocníka. „Vasil, kto to preboha bol?“ Vasil bol jeho zástupca a tiež sa výrazne spotil. „Predseda nejakého parlamentu.“
Predseda komisie sa skoro zrútil. „Zabudol som ho zapísať do knihy pozorovateľov. Taký vysoký funkcionár... čože ho môžem legitimovať?“
Petra Procházková
Nie som žiadna ovca
Medzi hlasujúcimi Bielorusmi sa našli aj takí, čo hovorili nahlas, prečo nechcú Lukašenka.
MINSK. „Ja sa nebojím. Volám sa Vitalij Petrovič Trubnikov a som atómový fyzik.“
Starší muž ma zaujal tým, ako dlho študoval tabuľu s fotografiami desiatich kandidátov na bieloruského prezidenta, ktorá visela za vchodom do volebnej miestnosti v centre Minska.
Už prvou otázkou som ho rozčúlila. „Akú mám penziu? Ja predsa ešte pracujem a poberám slušný plat - 1 milión 800 tisíc rubľov (zhruba 450 eur)!“ Potom sa začal vľúdnejšie usmievať.
Za to do basy nepôjdem
„Nebojím sa povedať, že rozhodne nebudem voliť Alexandra Lukašenka. „Za to, že nezvolím Lukašenka, a vy to napíšete, sa mi nič nestane,“ vysvetľuje mi schválne nahlas, aby to počuli pozorovatelia sediaci za stolčekom hneď naproti volebným urnám.
Pán Trubnikov, vedecký pracovník bieloruského Inštitútu atómových problémov, číta podrobné programy kandidátov a krúti nespokojne hlavou.
„Za Lukašenka mám pekný plat a ešte penziu k tomu,“ hovorí. „Ale náš prezident začal krajinu strašne zadlžovať. Požičiava si obrovské sumy, aby udržal životnú úroveň a zabezpečil si tak podporu obyvateľstva.
Grécka cesta
Lenže budúce generácie takto podľa neho zdedia „grécky variant“.
Vitalij Petrovič je zodpovedný vedec. Obáva sa trendu, ktorý krajina nastúpila v roku 2007 - vtedy sa zahraničný dlh náhle prakticky zdvojnásobil (podľa oficiálnych bieloruských údajov).
Nakoniec mi prezradil, že dal hlas pravičiarovi Vitalimu Rymaševskému. „Jeho program zodpovedá mojej mentalite, ale viem, že ho aj tak nezvolia.“ Vie to nielen pán Trubnikov. „Možno to je aj dobre. Ale dôležité je, aby Lukašenko vedel, že nie sme všetci ovce.“
Petra Procházková
Autor: Minsk a tasr
