TEHERÁN, TEL AVIV. Iránsky režim poslal včera do ulíc veľkých miest poriadkovú políciu. Obával sa hnevu verejnosti za zvyšovanie cien a krátenie finančnej podpory chudobným rodinám.
Pred čerpacími stanicami sa v noci na včera tvorili dlhé rady.
Ceny doteraz silne dotovaného benzínu narástli podľa agentúry AFP o 75 percent.
Keď iránsky režim naposledy výrazne zvyšoval cenu benzínu, podpaľovali ľudia čerpacie stanice.
Obavy zo zdražovania
Protesty sa očakávajú aj teraz, lebo vláda zvyšuje aj ceny elektriny, vody, plynu na vykurovanie a varenie. Očakávajú sa aj nové, vyššie ceny chleba aj múky. Hoci prepravné spoločnosti tvrdia, že nové ceny palív sa neodrazia v cene cestovného, analytici vyhlasujú, že možno nie tento mesiac. Ale na budúci už áno.
Irán je v ťažkej ekonomickej kríze spôsobenej amatérskou ekonomickou politikou prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda aj ekonomickými sankciami Bezpečnostnej rady OSN.
Ak chce Teherán ekonomiku aspoň trochu držať nad vodou, musel siahnuť na sociálne dotácie aj na regulované ceny, ktoré ho ročne stoja údajne sto miliárd dolárov.
Ekonómovia citovaní agentúrou AP si myslia, že Irán reálne minie na dotáciách okolo 30 miliárd dolárov, ale to neznamená, že tento systém je udržateľný.
Zlé správy od prezidenta
Oznam o zvyšovaní cien predniesol v sobotu večer v štátnej televízii sám prezident. Označil ich za „najväčšiu ekonomickú operáciu za posledných 50 rokov".
Jeho rozhodnutie siahnuť na dotácie, ktoré nepoberajú len tí najchudobnejší, ale aj stredostavovské rodiny, podporil aj ajatolláh Chameneí. V parlamente sa proti ekonomickým novinkám tvorí opozícia.
