Dvaja prezidenti sa postarali o titulky dvoch českých denníkov. Ten súčasný pre Lidové noviny povedal, že „Nečas je optimálny premiér" a ten bývalý pre MF Dnes vyhlásil: „Nečas ma sklamal."
Toľko citáty z rozhovorov s Václavom Klausom a Václavom Havlom o ich odlišnom postoji ku kauze odvolaného ministra životného prostredia.
Obaja prezidenti sa potom stretli aj v tradičnej ankete Lidových novín o knihe roka. Anketa je zaujímavá nielen tým, že z nej ako víťazné často vzídu tie najpozoruhodnejšie diela, ale aj tým, že je zrkadlom svojich respondentov.
Veď ide o knihy, symboly vzdelanosti! A výberom tých obľúbených, akoby každý respondent hovoril, čo by chcel, aby sme si o ňom my ostatní mysleli.
A tak môžeme špekulovať, prečo Klaus uviedol napríklad Moje ceny od rakúskeho spisovateľa Thomasa Bernharda. Možno, aby upozornil, že ako Bernhard dostal vo svete mnoho cien a pri ich prijímaní sa cítil trápne.
Alebo prečo Havel uviedol Liessmannovu Teóriu nevzdelanosti. Trebárs ho inšpirovala k tomu, že si zahrá v silvestrovskom dieli seriálu Ordinácia v ružovej záhrade.
Knihou roka sa však stal román Zeptej se táty od Jana Balabána. Ten už cenu dostal v roku 2004 za zbierku poviedok. Tentoraz však jeho kniha zvíťazila s veľkým náskokom. Svoju rolu nepochybne zohralo, že Balabán tento rok nečakane zomrel, a to ešte pred vydaním tohto románu.
Znovu sa potvrdilo, že slávnych rodákov oceňujeme najradšej až po ich smrti. Keď sa už nemusíme báť, že nám pokazia náladu oslavovaním svojich triumfov, a môžeme sa dojímať ich nešťastným osudom. Typicky české.
