Paríž 10. júna (TASR) - Aj keď treba byť zatiaľ opatrný, pretože druhé kolo francúzskych parlamentných volieb nie je nikdy kópiou prvého kola, budúce Národné zhromaždenie (NZ) bude mať úplne iné zloženie ako odstupujúci parlament. Francúzska pravica zaznamenáva masový nástup, keď Zväz za prezidentskú väčšinu (UMP) pravdepodobne získa absolútnu väčšinu, podobne ako ju pravica mala v roku 1968, alebo Socialistická strana (PS) v roku 1981, hodnotí prvé kolo francúzskych parlamentných volieb v dnešnom čísle denník Le Figaro.
Francúzska parlamentná pravica, reprezentovaná UMP, sa dostala výrazne do čela po prvom kole parlamentných volieb, ktoré sa konalo 9. júna, a predstihla ľavicu. V nedeľu 16. júna, keď sa uskutoční druhé kolo volieb, má podľa prieskumov UMP získať absolútnu väčšinu kresiel v NZ.
Parlamentné voľby 9. a 16. júna zostanú osobitnou kapitolou aj pre budúcnosť. Počas nich sa už prekonalo niekoľko rekordov. Najskôr rekordný počet kandidátov - 8424 - sa uchádzal o 577 parlamentných miest. Kandidáti mali získať hlasy od 41 miliónov voličov, ale nedeľné voľby sa vyznačovali aj vysokou neúčasťou - vyše 35- percentnou.
Jav vysokej neúčasti na voľbách je v istom zmysle "interpeláciou" politikov a ich blízkeho okolia. Už 21. apríl, prvé kolo prezidentských volieb, ako sa to často opakovalo, znamenal v istom zmysle "politické zemetrasenie" v krajine, keď sa do druhého kola kvalifikoval predstaviteľ krajnej pravice Jean-Marie Le Pen. Francúzsko si uvedomilo nebezpečenstvo, čo vyjadrilo demonštráciami v uliciach. Krajina vtedy musela zobrať na vedomie tri nebezpečenstvá: silu krajnej pravice s jej vtedajšími približne 19 percentami hlasov, čo sa vysvetľuje ako ohrozenie demokracie a slobôd, ďalej 10 percent hlasov krajnej ľavice, čo oslabilo parlamentnú a vtedy vládnu pluralitnú ľavicu. Napokon vysoká neúčasť v prvom kole znamenala v istom zmysle nezáujem voličov, najmä mladých, ktorí vycítili, že politici sa od ich problémov veľmi vzdialili. Navyše, programy J. Chiraca a už bývalého premiéra Lionela Jospina boli približne rovnaké.
Mobilizácia francúzskej verejnosti v uliciach po 21. apríli a pred 5. májom bola krátkodobá. Naplno sa to prejavilo v prvom kole parlamentných volieb: neúčasť na ňom sa nedá vysvetliť pekným počasím, ani majstrovstvami sveta vo futbale, dokonca ani finálovým zápasom v tenise na Medzinárodných majstrovstvách Francúzska na dvorcoch Roland Garros. Jednoducho treba priznať, že voličov parlamentné voľby nezaujali, komentuje denník.
Ako si vysvetliť nezáujem o tieto voľby, pýtajú sa noviny. Pravdepodobne významom, aký sa pripísal prezidentským voľbám. Francúzi, ktorí volili pred mesiacom, už nepokladali za potrebné ísť znova do volebných miestností. Mnohí obyvatelia krajiny tým, že pomohli J. Chiracovi dostať sa na ďalšie volebné obdobie do prezidentského paláca, ako by si mysleli, že si splnili svoju povinnosť. Časová blízkosť prezidentských a parlamentných volieb sa aj v minulosti prejavila nízkou účasťou voličov v druhých voľbách: napríklad v roku 1981, keď neúčasť bola 29,1 percentná, alebo v roku 1988, keď bola 34,3 percentná, pripomína Le Figaro.
Nevýrazný priebeh predvolebnej kampane mohol vo voličoch vyvolať dojem, že voľby nie sú dôležité. Zdá sa, že neúčasť viac postihla ľavicových ako pravicových voličov. Je to následok prehry L. Jospina v prvom kole prezidentských volieb, ďalej absencie skutočného vodcu na čele PS a jej málo motivujúci program, dodáva Le Figaro.
