Boje v Kosove medzi separatistami z UCK a srbskou armádou sa v októbri 1998 stupňovali. Američania presviedčali prezidenta Slobodana Miloševiča, aby zastavil násilnosti a pustil do provincie nezávislých pozorovateľov. Inak hrozili bombardovaním Juhoslávie.
Ako spomína v knihe amerického novinára Tima Judaha Kosovo: vojna a pomsta jeden z prítomných generálov, za stolom počas vyjednávania sedelo desať, dvanásť ľudí. Keď sa rozhovory dostali do slepej uličky, Miloševič a Richard Holbrooke (24. 4. 1941 - 13. 12. 2010) vstali od stola a prešli sami do inej miestnosti.
„My ostatní sme už len počuli zvýšené hlasy, občas tresnutie rukou po stole. Nakoniec vyšli von s čiastočnou dohodou," citoval generála Judah. Miloševič vtedy pristúpil na požiadavky a bombardovanie Juhoslávie sa (na päť mesiacov) odložilo.
Príhoda z kosovskej vojny ukazuje štýl diplomacie Richarda Holbrooka. Diplomata, ktorého mnohí označovali za najschopnejšieho zo súčasnej americkej generácie. Dokázal to najmä na Balkáne v 90. rokoch, keď dohodol mier v Bosne, ale aj v predchádzajúcich misiách - ako námestník ministerstva pre východnú Áziu, Európu či vyslanec Spojených štátov pri OSN.
Nepoznal slovo nie
K diplomacii ho priviedlo volanie prezidenta Kennedyho, aby mladí ľudia slúžili vlasti, i priateľstvo so synom Deana Ruska - ministra zahraničia v Kennedyho vláde. Do služieb vstúpil hneď po vysokej škole a s prestávkami na pozíciách bankára či publicistu zostal v diplomacii až do smrti. Doslova skolaboval minulý týždeň na stretnutí so svojou šéfkou, ministerkou zahraničia Hillary Clintonovou.
Je to prekvapivé najmä pre to, že nepôsobil a nesprával sa ako typický uhladený diplomat s citlivým slovníkom. Ako vyslanec pre Pakistan a Afganistan povedal minulý rok afganskému prezidentovi Hamídovi Karzajovi do očí, že zmanipuloval voľby. Práve svoju poslednú misiu označoval skúsený diplomat za najťažšiu vo svojom živote.
V rokovaniach dokázal byť veľmi tvrdý a takmer nepoznal slovo nie. Postavou vysoký diplomat vedel účinne argumentovať a dokázal byť vytrvalý. „Vtipkovalo sa, že dôvod, prečo sa s ním každý prestal hádať, bol ten, že to bol jediný spôsob, aby Holbrooka už konečne dostal domov," napísal po mierových dohodách o Bosne americký časopis Time.
Presadzoval bomby pre mier
V diplomacii sa často rozlišujú dva druhy diplomatov. Idealisti a realisti. Tí prví veria vo vyššie princípy a nechcú ich porušiť, tí druhí skôr presadzujú pragmatický prístup.
Holbrooke bol na prvý pohľad pragmatik. Bol jedným z hlavných advokátov humanitárneho bombardovania - útokov, ktoré majú zastaviť vojnu. „Dajte nám bomby pre mier," znel známy Holbrookov výrok, keď žiadal intenzívnejšie ostreľovanie srbských pozícií v Bosne v lete 1995. Až v tom čase Miloševič pristúpil na vyjednávanie o prímerí.
Práve s politikmi ako Miloševič, s ktorými niektorí idealisti odmietali hovoriť, to vedel Holbrooke najlepšie. S juhoslovanským autoritatívnym prezidentom si pri hodinách rokovaní nad pohárikom koňaku vytvoril zvláštny vzťah. Keď tesne pred bombardovaním Juhoslávie v marci 1999 odchádzal Holbrooke z Belehradu po tom, čo sa mu Miloševiča nepodarilo presvedčiť, posledná otázka prezidenta bola, či sa ešte niekedy uvidia.
Holbrooke bol podľa kolegov schopný urobiť čokoľvek, aby splnil úlohu. Líder bosnianskych Srbov Radovan Karadžič ho často obviňuje, že mu ponúkol imunitu pred súdom v Haagu, ak sa stiahne z verejnosti. Aj keď diplomat to opakovanie odmietal, objavilo sa niekoľko hlasov vrátane bývalého ministra Bosny, ktorí existenciu dohody potvrdzovali.
Holbrooke často tvrdil, že diplomat musí byť zároveň pragmatik aj idealista a zahraničná politika bez ideálov je odsúdená na neúspech. „Strategické záujmy a ľudské práva musíme presadzovať naraz," cituje Judah z Holbrookových pamätí.
„Počas našich životov ešte budú iné Bosny. A svet bude žiadať od Washingtonu viac ako reči, keď bude ohrozený mier," napísal Holbrooke v 90. rokoch. Udalosti v Kosove a Afganistane, kde bol jednou z hlavných postáv diplomacie, mu to mali čoskoro dosvedčiť.
FOTO - SITA/AP, www.politicsforum.org
