Keď dnes spojíte niektorého politika s poľovačkami, väčšina z nich sa ostro ohradí. A to aj v prípade, že nejednu absolvovali nielen ako pozorovatelia. Pojmom politik a poľovačka prischol totiž pejoratívny význam z čias minulého režimu. Vtedajší komunistickí prominenti totiž poľovačkami žili. Aj tí, ktorí v živote nechytili „flintu“ do ruky. Stretávali sa totiž v luxusných zariadeniach, kde si možno kde-tu kde-kto zapoľoval, zároveň sa tu však vyriešilo nemálo „trecích plôch“. Niekedy aj za prítomnosti mladých dám.
Poľovnícky revír v Topoľčiankach bol hádam najvychýrenejším svojho druhu. Jeho súčasný riaditeľ Anton Adamička si ešte aj dnes pamätá, že tam najčastejšie chodili ministri Chňoupek, Janovic, Hagara, Margetin, Luhový alebo podpredseda federálnej vlády Rohlíček. Tí ako poľovníci – takí Jakeš, Husák, Novotný, Janák či Štrougal ako nepoľovníci. „Okrem poľovačiek v tom bol aj kus politiky a diplomacie. Tu sa riešili aj trecie plochy medzi našimi a zahraničnými politikmi. Minister Chňoupek si napríklad pozval predsedu zahraničného výboru bývalej Juhoslávie Vrhovaca, pretože sa dlho nevedeli dohodnúť na normálnom vzťahu medzi našimi krajinami. Tak strelili muflóna a v neďalekej čárde to vyriešili.“
Adamička tvrdí, že ho ani veľmi nezaujímalo, kto do Topoľčianok prišiel. Dôležitejšie vraj bolo, že pritiahli zahraničných partnerov. „Do Topoľčianok chodil aj Klement Gottwald a medzi personálom zámku dodnes kolujú povesti o mimoriadnom vzťahu prvého robotníckeho prezidenta k dobrému jedlu a k alkoholu.“
Kedysi sa tam počas letných pracovných pobytov takisto zdržiaval Tomáš G. Masaryk, chodieval do priľahlého Veľkého zámku. Dával však prednosť jazde na koni a počas svojho pobytu prijímal štátne návštevy. Stretol sa tam napríklad s rumunským kráľom či vdovou po americkom prezidentovi Edith Wilsonovou.
A na krátkych pobytoch sa tam vystriedali aj Eduard Beneš a Jozef Tiso.
Zo súčasných len Kukan s diplomatmi
Dnes nie je medzi vrcholnými predstaviteľmi politiky ani jeden poľovník, a preto sa jeho správca a riaditeľ sťažuje, že sa revíru „ťažšie dýcha“. Je potom málo peňazí. Výnimkou bolo, keď si ministerstvo zahraničných vecí pozvalo sedemnásť diplomatov s manželkami. „Aj keď pán Kukan nie je poľovník, šiel s nimi. Odložili obleky, naleštené topánky a vyrazili do lesa. Výborným poľovníkom je poľský veľvyslanec Komornicky. Ten si vychutnal aj jazdu v konskom sedle.“
Z dnešných vrcholových politikov tam už nechodí takmer nik. Kedysi zanietený poľovník Ivan Gašparovič už dnes dáva prednosť kŕmeniu lesnej zveri, Diana Dubovská s chladnúcim vzťahom k svojmu mužovi ochladla aj vo vzťahu k zabíjaniu jeleňov. Poľovnícky zámoček v Topoľčiankach privítal na oslave svojej rekonštrukcie práve len Gašparoviča, hoci pozvaní boli aj Mikloš, Kukan či Koncoš. Adamička to hodnotí s nostalgiou: „Zvolebnieva sa, asi niet času.“
Podnikatelia si to nevedia „vychutnať“
Topoľčianky sa preto z „vyberaného sídla pre potešenie politikov“ stali skôr „relaxačným areálom pre majetnejšiu vrstvu Slovákov a cudzincov“.
Okrem domácich tam chodí najviac ľudí z Rakúska a v poslednom čase sa naučili chodiť do Topoľčianok Belgičania, Nemci, Slovinci, ale aj Rusi. Tí bývajú vraj vďačnými návštevníkmi a zdržia sa tam aj niekoľko dní. Ceny sú pre domácich a zahraničných poľovníkov rovnaké a dosť vysoké: „Najmä pri porovnaní s krajinami bývalého socialistického bloku. Kazia nám to Maďari, Rumuni a najmä Bulhari. Tí spôsobili odliv našich hostí, ich ceny sú nižšie.“
Zlý biznis robia revíru aj uponáhľaní podnikatelia: „Už to nie je ako kedysi. Každý by si chcel zastrieľať na otočku. Dokonca sa tu chcú zastaviť cestou na rokovanie. Pritom najlepšie poľovačky sú pri východe a západe slnka. Je lepšie, keď u nás poľovník prespí, spozná zákutia, niečo skonzumuje.“
Dnešní podnikateľskí poľovníci si však vychutnať tento druh „relaxu“ údajne nevedia aj preto, že sa stali poľovníkmi zo dňa na deň: „V skutočnosti len naháňajú trofeje, lebo na to majú. Až neskôr zistia, že poľovníctvo nie je len o love.“
To vraj ale neplatí o Petrovi Dvorskom či Jozefovi Majskom. „Ten má celý arzenál zbraní. Dvorský, naopak, bežnú, poľovnícku.“ Klasická, s ďalekohľadom vraj stojí okolo päťdesiattisíc korún.
Chcete spať v Masarykovej posteli?
Niekdajšie prezidentské sídlo v Topoľčiankach okrem iných objektov tvoria hlavne Veľký zámok a Poľovnícky zámoček.
Priestory Topoľčianskeho zámku, ktoré sú od roku 1953 majetkom odborovej organizácie, sa často prenajímajú na svadobné obrady a bankety. Najväčšou atrakciou je možnosť stráviť noc v apartmáne prvého prezidenta Československa T.G. Masaryka alebo jeho dcéry Alice. Nábytok vrátane postele je pôvodný. Jedna noc tam stojí dvetisíc korún, plná penzia v hlavnej sezóne päťsto korún.
Potenciálni zákazníci vedľajšieho Poľovníckeho zámočku majú zase k dispozícii dva priestranné dvojlôžkové apartmány na prízemí a dva štvorposteľové apartmány na poschodí. Súčasťou zámku sú jedáleň, kuchyňa a služby kastelána. Keďže Poľovnícky zámoček sa len pred pár týždňami celý zrekonštruoval, ceny ešte nie sú stanovené. Už dnes je však isté, že budú nadštandardné, pre bežných Slovákov nedostupné.
Ceny za odstrelsrnec: 5– až 15-tisíc
jeleň: 20– až 120-tisíc
muflón: 17– až 130-tisíc
daniel: 16 až 50-tisíc
jeden deň poľovačky na diviačiu zver pre skupinu ôsmich až desiatich poľovníkov stojí od 80– do 140-tisíc, podľa počtu a kvality ulovenej zveri
Sumy sú v korunách.Autor: Jana Kollárová, rom
