Českým socialistom a komunistom sa zápisné nepáči. Považujú ho za bariéru k vzdelaniu.
PRAHA. Strany českej ľavicovej opozície KSČM a ČSSD s nedôverou prijali informácie, podľa ktorých minister školstva Josef Dobeš zo strany Veci verejné (VV) presadzuje zavedenie tzv. zápisného ako alternatívy školného na verejných vysokých školách. Zápisné by stanovovali školy v rozmedzí od nuly do 6000 Kč (240 eur) ročne.
S návrhom prišiel minister Dobeš po tom, ako sa vedenie VV na svojej víkendovej ideovej konferencii rozhodlo, že zavedenie školného vo výške do 20.000 Kč (800 eur) ročne v tomto volebnom období nepodporí. Školné na verejných vysokých školách je pritom súčasťou koaličnej zmluvy. Zápisné má čiastočne kompenzovať výpadok príjmov českých vysokých škôl.
"Strana VV si z verejnosti robí dobrý deň. Cesta spoplatnenia štúdia na českých verejných vysokých školách je cestou do pekla," reagoval na plán ministra školstva líder ČSSD Bohuslav Sobotka.
Hlavná výhrada socialistov pramení z obavy, že školné alebo jeho alternatíva v podobe zápisného zhorší prístup študentov z menej majetných rodín k vysokoškolskému vzdelaniu.
Za neprijateľnú formu zadlženia a bariéru na ceste k vzdelaniu považujú zápisné aj českí komunisti.
Pôvodný zámer vlády rátal so zavedením školného, ktoré bude odstupňované podľa finančnej náročnosti štúdia a bude možné jeho splácanie odložiť až do doby, keď si absolvent nájde stabilné zamestnanie.
V strane VV však prevážila obava, že na zavedenie školného nie je teraz vhodná doba a že by tento plán mala realizovať až budúca vláda po roku 2014. Hlavná výhoda zápisného oproti školnému má byť v minimálnej administratívnej náročnosti pre vysoké školy.
Okolo plánov na zavedenie školného je v Česku viac nejasností než informácií. Školné nepodporujú dokonca ani rektori českých vysokých škôl. Upozorňujú na to, že štát teraz dáva vysokým školám menej než je bežné vo vyspelých krajinách EÚ a majú obavu, že príjmy zo školného by situáciu nezlepšili, pretože štát by ďalej znižoval investície do vysokého školstva.
Zámer koalície bol, aby odložené školné začali splácať až absolventi až po dosiahnutí priemernej mzdy. V prípade učiteľov sa však vynárala otázka, či by ich splácanie školného "nedostihlo" až pred dôchodkom. V Česku je totiž bežné, že plat učiteľa nedosahuje úroveň priemernej mzdy v krajine ani po 30 rokoch praxe.
