LONDÝN, BRATISLAVA. Šéf WikiLeaks Julian Assange sa mal po týždni dostať na slobodu. Nestalo sa tak. Zatkli ho pred týždňom v Londýne.
O jeho prepustení na kauciu vo výške 200tisíc libier síce včera rozhodol súd v londýnskom Westminsteri, to však zvrátila švédska prokuratúra, ktorá sa odvolala. Assangeove vydanie žiadajú pre obvinenie zo znásilnenia.
Britský súd si zobral 48 hodín na to, aby rozhodol, či názor nezmení. Dovtedy Assange ostane za mrežami. Ak by ho predsa len prepustili, spoluzakladateľ stránky, ktorá zverejňuje najmä americké utajené vládne materiály, musí odovzdať pas, obmedziť pohyb a mal by nosiť sledovacie zariadenia.
Voľný do januára
Ak Švédi neuspejú, Assange bude voľný minimálne do 11. januára, na kedy je naplánované ďalšie pojednávanie v jeho prípade.
Assangeov proces pútal veľkú pozornosť. Niekoľko desiatok demonštranov, ktorí mu vyjadrovali podporu, prečíslili novinári. Aj samotné pojednávanie sa začalo tým, že sudca sa polovážne všetkým ospravedlnil, že súdna sieň je pre všetkých príliš malá. Výnimočne povolil, aby ľudia mohli v miestnosti stáť.
Nemá kam ujsť, všade ho poznajú
Austrálčanovi právnici argumentovali tým, že ich klient nemá záujem ujsť. Súdu ponúkli, že poskytnú jeho trvalú adresu v Británii. Aj bez nemá kam ujsť, keďže v súčasnosti je „asi najznámejšou tvárou sveta“, povedal médiám Assangeov britský právnik Mark Stephens.
Šéfa WikiLeaks v súdnej sieni podporili viaceré osobnosti. Z Ameriky ho podporil aj oscarový režisér Michael Moore, ktorý sa ponúkol, že prispeje sumou 20-tisíc libier. Ak by WikiLeaks existovalo pred niekoľkými rokmi, možno by si vláda nedovolila klamstvo, ktoré nás vtiahlo do vojny v Iraku, zdôvodnil svoje rozhodnutie.
Assange má za sebou aj bežných Britov. Podľa prieskumu CNN si takmer polovica z nich myslí, že zatykač pre sexuálne obvinenia je len zámienkou na Assangeovo väzenie, aby Američania získali čas a obvinili ho. S týmto názorom absolútne nesúhlasí len trinásť percent Britov.
Popularita Austrálčana sa ukázala aj v hlasovaní o osobnosť roka podľa magazínu Time. Dostal takmer štvrtinu hlasov, druhý v poradí bol turecký premiér Recep Tayip Erdogan, ten dostal o viac ako 200–tisíc hlasov menej.
Redakcia síce tvrdí, že jej verdikt sa nemusí zhodovať s čitateľmi, no Assange je podľa médií jednoznačným topfavoritom na tradičné ocenenie, ktorého víťaza oznámia dnes.
Američania už idú po Assangeovi
Teóriu, že Assangea sa chystajú súdiť Američania, podporil aj Stephens. V rozhovore pre panarabskú televíziu al–Džazíra vyhlásil, že Američania už vytvorili tajnú skupinu, ktorá má pripraviť obvinenia proti jeho klientovi.
Jedným z nástrojov americkej politike proti WikiLeaks majú byť aj spoločnosti MasterCard, Visa a PayPal, ktoré zablokovali príspevky priaznivcov na fungovanie stránky. Tí zareagovali útokmi, po ktorých stránky týchto spoločností dočasne prestali fungovať.
WikiLeaks sa od toho síce dištancujú, no Assange z väzenia priaznivcom odkázal, aby pred nimi ochránili stránku.
Aktivisti zatiaľ útočili len na súkromné firmy, no na prípadný útok sa pripravuje aj britská vláda. Ten by mohol prísť práve v súvislosti s Assangeovým väznením.
WikiLeaks bude mať ďalšie kópie
BrusselsLeaks chce zverejňovať dokumety, aby zlepšil inštitúcie.
BRUSEL, BRATISLAVA. Vo svete vznikajú nové kópie serveru WikiLeaks. Jedna z nich sa objavila v Bruseli. Ide o server BrusselsLeaks, ktorý je financovaný bývalými úradníkmi, mimovládymi organizáciami a médiami.
Vznikol minulý týždeň a teraz vyzýva ľudí, aby mu na jeho domovskú stránku anonymne posielali citlivé dokumenty týkajúce sa Európskej únie.
Na rozdiel od WikiLeaks nebude tieto dokumenty zverejňovať, ale bude overovať ich pravosť a následne ich odovzdá vybraným médiám. Čoskoro vydá prvú zbierku dokumentov o doprave a energetike .
Zakladatelia stránky tvrdia, že chcú zlepšiť európske inštitúcie.
S podobným projektom prišli aj ľudia, ktorí pracovali pre WikiLeaks, no odišli odtiaľ. Nazvali ho OpenLeaks a takisto nechcú tajné informácie zverejňovať priamo.
Denisa Ballová
