BRATISLAVA. Európsky parlament schvaľuje nariadenie o ochrane obetí trestných činov na základe tzv. Európskeho ochranného príkazu. Ten bude garantovať, že ochrana poskytnutá obetiam trestných činov v jednej členskej krajine EÚ bude uznaná a platná aj na území ostatných členských štátov únie. Každý členský štát EÚ má vlastné opatrenia na ochranu obetí trestných činov.
Tie však v súčasnosti strácajú platnosť, keď obeť prekročí hranicu štátu, ktorý ochranné opatrenia vydal. Európsky ochranný príkaz si preto kladie za cieľ, aby ochrana poskytnutá osobe na území jedného členského štátu platila aj na území ostatných štátov EÚ, v ktorých sa daná osoba zdržiava, alebo do ktorých sa presťahovala.
"Musíme myslieť na obete, na ľudí, ktorí sa boja a chcú žiť v pokoji. Tento návrh legislatívy nám dáva príležitosť zachrániť životy a mali by sme byť na to hrdí," uviedla v rozprave spravodajkyňa z Výboru EP pre práva žien Teresa Jiménez-Becerril Barrio. Napriek tomu, že väčšina vydávaných ochranných opatrení je zameraná na ochranu žien, ktoré sa stali obeťami rodového násilia, Európsky ochranný príkaz sa bude týkať všetkých, ktorí sa stali obeťou násilníka so známou totožnosťou.
Nové pravidlá sa pritom budú týkať nielen obetí, ale aj "možných obetí", teda ľudí, ktorí potrebujú ochranu pred inou osobou, čo môže akýmkoľvek spôsobom ohroziť ich život, psychickú, fyzickú alebo sexuálnu integritu. Cieľom je predchádzať novým zločinom ako napríklad únosom či prenasledovaniu ako aj minimalizovať následky už spáchaných zločinov.
Európsky ochranný príkaz môže byť vydaný len keď daný členský štát vydá ochranné opatrenie pred konkrétnou osobou predstavujúcou nebezpečenstvo uložením zákazu vstupovať do lokalít, miest alebo vymedzených oblastí, kde má chránená osoba pobyt, alebo ktoré navštevuje, zákazu či úpravy kontaktu v akejkoľvek forme s chránenou osobou, vrátane telefonického kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných prostriedkov; alebo zákazu či úpravy približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť.
Európsky ochranný príkaz bude vydaný na žiadosť chránenej osoby, keď sa táto osoba rozhodne žiť či pobudnúť v inej členskej krajine, než je tá, v ktorej bolo vydané pôvodné ochranné rozhodnutie.
Ako agentúru SITA informovala tlačová atašé Európskeho parlamentu Zuzana Repková, smernica, schválená v EP v prvom čítaní, je výsledkom predošlej dohody Parlamentu s belgickým predsedníctvom Rady, po schválení v EP si však ešte vyžaduje odsúhlasenie kvalifikovanou väčšinou členských štátov v Rade. Po jej definitívnom schválení dostanú členské krajiny EÚ ďalšie tri roky na zapracovanie nových predpisov do svojich vnútroštátnych právnych systémov.
