LONDÝN, RÍM. Joseph Ratzinger, od roku 2005 pápež Benedikt XVI., sa ešte ako vplyvný kardinál vo Vatikáne dlhoročne zasadzoval proti vstupu Turecka do Európskej únie. S odvolaním sa na americké diplomatické depeše získané stránkou WikiLeaks o tom dnes informovali britské noviny The Guardian.
Ratzinger sa mal v roku 2004 ako prefekt Kongregácie pre náuku viery vysloviť proti tomu, aby do EÚ vstúpil prevažne moslimský štát. Vatikán v tejto záležitosti oficiálne zastával neutrálny postoj. Vatikánsky diplomat Monsignore Pietro Parolin, dnešný nuncius vo Venezuele, označil Ratzingerove vyjadrenia za "osobné" a nezodpovedajúce oficiálnemu stanovisku Svätej stolice.
Americkí diplomati vychádzali z toho, že Ratzinger chce svojimi komentármi prispieť k vtedy vedenej diskusii o kresťanstve a bohu v súvislosti s ústavnou zmluvou EÚ. Guardian citoval z dokumentov amerického diplomata, podľa ktorého je "pre Ratzingera jasné, že prijatie moslimskej krajiny do EÚ by znamenalo ďalšie oslabenie kresťanských koreňov v Európe".
V roku 2006 sa Parolin vyjadroval už opatrnejšie. "Pápež ani Vatikán turecké členstvo v EÚ ako také nepodporili," citovali ho americkí diplomati. "Svätá stolica však bola vždy otvorená vstupu, so zdôraznením, že Turecko musí splniť kodanské kritériá EÚ."
Veľké znepokojenie podľa Parolina vyvolával možný vstup Turecka do únie bez dosiahnutia potrebného pokroku v oblasti náboženskej slobody. Turecko má blízko k "otvorenému prenasledovaniu" kresťanov, pre ktorých už situácia v krajine môže byť sotva horšia, citoval americký diplomat svojho vatikánskeho informátora.
Vatikán v dnešnom vyhlásení označil zverejnenie amerických depeší o pápežovi Benediktovi XVI. a Svätej stolici za "mimoriadne závažné". Ich obsah nebude komentovať, dokumenty však v žiadnom prípade nevyjadrujú postoj Vatikánu, ale výlučne názory svojich autorov. Podľa vyhlásenia sú aj výpovede zástupcu Vatikánu v depešiach citované nepresne a ich hodnovernosť je sporná.
Zdroj: APA
