Rodina Sanchézovcov svoj boj proti Castrovmu režimu vyhrala. Po rokoch prenasledovania sa učí žiť na slobode. Pomohli im v tom aj Slováci. Najprv posielali peniaze, teraz ich boj ocenili cenou slovenského disidenta.
HAVANA, BRATISLAVA. Pred piatimi rokmi bývali v malom domčeku na okraji Havany a každý deň, ktorý prežili, bol pre nich malým víťazstvom.
Otca Antonia Diáza Sanchéza odsúdili v roku 2003 na 20 rokov väzenia, pretože žiadal demokratické zmeny na Kube. Mamu Giselu nechceli nikde zamestnať. Bola manželkou politického väzňa a členkou hnutia Dámy v bielom. Ak chcela uživiť dve dcéry, musela pracovať načierno a báť sa, že zatknú aj ju.
Staršia z dcér Yanisel sa výborne učila, ale pretože nechodila na povinné pochody na podporu komunistickej vlády, šanca, že by sa dostala na vysokú školu, bola mizivá. Predčasne dospela a viac ako o svojich kamarátoch hovorila o svojom nespravodlivo prenasledovanom otcovi.
Bol to náš domov Dnes žije 22-ročná Yanisel v Spojených štátoch, kam sa dostala v rámci utečeneckého programu pred rokom a pol. Učí sa po anglicky a chystá sa na univerzitu.
Otca prepustili a spolu s manželkou Giselou a mladšou 14-ročnou dcérou žijú v španielskej Valencii. Keď dostanú politický azyl, chystajú sa za dcérou do štátov. Sú slobodní, ale necítia sa tak.
„Boli to vtedy tvrdé časy. Náš dom stále sledovali, štátna bezpečnosť nás prenasledovala. Mojej mame robili problémy v práci preto, že som bola členkou Dám v bielom. Moja mladšia dcéra mala z toho psychické problémy," spomína dnes Gisela Sanchéz Verdecia.
Ako slobodná žena prišla do Bratislavy prevziať Cenu Jána Langoša pre manželky, matky a priateľky väzňov odsúdených počas tzv. čiernej jari v roku 2003. Pokojné pochody Dám v bielom (Damas de blanco) ulicami Havany v bielom oblečení a s kvetmi v ruke oslabili režim Fidela a Raúla Castrovcov viac ako medzinárodný tlak sveta.
CENA JÁNA LANGOŠA
cenu pre Slovensko získali katolícki disidenti Vladimír Jukl a Silvester Krčméry, ktorých komunistický režim väznil 13 rokov, medzinárodnú cenu získalo kubánske hnutie Dámy v bielom, sú to hlavne manželky politických väzňov odsúdených v roku 2003, väčšina je už na slobode.
V neslobodnej krajine si získali veľký rešpekt. Aj ich zásluhou je väčšina zo 75 politických väzňov na slobode.
Po siedmich rokoch, ktoré jej manžel strávil vo väzení, sú opäť spolu a slobodní. Iba sa učia tešiť sa z toho. „Zo začiatku to bol veľký šok.
Môj manžel strávil viac ako rok na samotke, dlho po príchode do Španielska bol dezorientovaný, posledné týždne sa stabilizoval, ale je veľmi zložité opustiť krajinu, za ktorú toľko bojoval, a vedieť, že sa tam nemôže vrátiť, kým budú pri moci Castrovci," hovorí Gisela.
Prvý pocit, na ktorý si spomenie, keď sa dozvedela o manželovom prepustení, je nervozita.
„Dostal na výber - buď okamžite opustí Kubu, alebo ostane vo väzení. On nechcel odísť, urobil to len na naše prosby," hovorí Gisela a opisuje, ako sa jeho zdravotný stav z roka na rok zhoršoval.
Keď súhlasil, hneď z väzenia ich odviezli na letisko a posadili do lietadla do Španielska. Vyhostili ich a v Madride teraz čakajú na politický azyl. Nebolo jednoduché vybaviť ani papiere na cestu na Slovensko.
Slováci im pomohli Gisela sa teší, že je v Bratislave. „Môjho muža si vtedy adoptovali traja europoslanci (Milan Gaľa, Zita Pleštinská a Peter Šťastný za SDKÚ - poz. red.) a Slováci nás podporovali z finančnej zbierky, veľmi nám to pomáhalo," spomína.
Včera večer si za to, že vydržala, prevzala cenu. V rovnaký deň prijal slovenský veľvyslanec na Kube Zdeno Rozhold líderku Dám v bielom Lauru Inés Pollánovú. Povedal jej, že ich odpor bol na Slovensku ocenený cenou pomenovanou podľa nášho bojovníka za slobodu a demokraciu.
Pre Giselu a jej manžela sa súboj s režimom Fidela a Raúla Castrovcov na slobode nekončí. „Hoci nie sme na Kube, bojujeme ďalej za prepustenie politických väzňov na ostrove."
Castrov režim pre nich nie je o nič ľudskejší ako v čase, keď zatýkal a rozdával mimoriadne vysoké tresty. Len oni to už môžu povedať nahlas a nemusia sa báť, že im na dvere zabúcha štátna bezpečnosť.
Vaša cena nám dodáva silu bojovať ďalej
Ako vnímate slovenské ocenenie pre Dámy v bielom?
„Dodáva nám to silu, aj keď sme už mnohé na slobode, pretože Dámy v bielom stále ešte bojujú za deväť bratov, ktorí sú vo väzení.“
Dámy v bielom tým najpokojnejším spôsobom oslabili vládu Fidela a Raúla Castrovcov a donútili ju prepustiť ich manželov, bratov a priateľov. Čakali ste to?
„Nemysleli sme na to, že oslabíme Castrovcov, len sme vedeli, že naši manželia boli veľmi nespravodlivo odsúdení a tá bolesť a utrpenie nás posilnili. Došlo to tak ďaleko, že nás už nemohli zastaviť, iba ak by nás uväznili tiež.“
Ako budete v boji pokračovať, keď ste teraz v Španielsku?
„Podporujeme boj Dám v bielom aj v zahraničí, získavame pre ne solidaritu, aby svet vedel, že vec, za ktorú bojujeme, je spravodlivá a humánna.“
Ste s nimi v kontakte? Dozvedia sa o cene?
„Áno, samozrejme.“
Vo štvrtok pochodovali Dámy v bielom opäť ulicami Havany, aby upozornili na medzinárodný Deň ľudských práv. Skupina študentov a úradníkov na ne kričala, že sú zradkyne. Akú máte podporu na Kube?
„To boli polovojenské jednotky, ktoré organizuje vláda, aby to vyzeralo, že reprezentujú názory ľudí, ale nie je to tak. Väčšina Kubáncov podporuje Dámy v bielom. Mnohí sa sami obliekli do bieleho a pochodovali s nami. Na Kube je atmosféra strachu, až hrôzy, ľudia sa boja, že stratia prácu a ich deti vyhodia z univerzít, to im bráni prejaviť sa ešte viac.“
Znamená prepustenie politických väzňov oslabenie komunistického režimu?
„Myslím, že nie je oslabený. Vládu nikdy nezaujímala situácia ľudí.“
Miriam Zsilleová
