WASHINGTON, BRATISLAVA. Koordinované útoky na obranu WikiLeaks sú jednoduché. Stačí si stiahnuť softvér a vypísať jeden riadok. Dnes som to vyskúšal :-).
Takýto status si napísal na Facebooku jeden slovenský užívateľ internetu a nebol sám. Potom, ako skupina Anonymous začala útočiť na inštitúcie, ako sú PayPal či MasterCard, ich podporili ďalší stúpenci. V noci na štvrtok sa terčom útokov stala aj Visa. Západné médiá hovoria o vypuknutí kyber či infovojny.
Kto je cieľom Všetky obete najnovších takzvaných DDoS útokov spája to, že zrušili svoje služby WikiLeaks, ktoré už druhý týždeň zverejňujú depeše z amerických veľvyslanectiev.
Útoky sa vystupňovali potom, ako sa zakladateľ stránky Julian Assange v utorok ocitol v britskej väzbe. O jeho vydanie pre údajné sexuálne zločiny žiada Švédsko a súdiť by ho chceli aj Spojené štáty.
Skupina Anonymous tvrdí, že nesúhlasí vo všetkom s WikiLeaks, ale nepáči sa jej obmedzovanie slobody slova na internete. Svoju kampaň volá Operácia Payback (odplata).
DDOS ÚTOK Skratka znamená distribuované odmietnutie služby. Ide o spôsob zaplavenia webu požiadavkami, po ktorom prichádza jeho znefunkčnenie.
„Nie sme hackeri," tvrdia o sebe v manifeste. Podľa britského denníka Financial Times ide o nadšencov z diskusného fóra 4Chan, ktorí už v minulosti zaplavili YouTube či stránky scientológov.
Pripojiť sa k útoku, ktorý zablokuje webové stránky, dokáže aj laik. Ide o novú formu občianskeho aktivizmu a jej členovia sa volajú hacktivisti.
Na klasický DDoS útok treba tisíce počítačov, no sofistikovanému systému stačí aj zopár stoviek. V akciách chcú pokračovať.
Ďalší na rade mal byť internetový obchod Amazon, pretože zrušil služby WikiLeaks. Útok naň však bol vo štvrtok pre hackerov príliš veľkým sústom. Chystajú sa podľa svojich slov zaútočiť najbližšie opäť na PayPal.
Špekuluje sa aj o Facebooku, pretože odstavil hacktivistom profil. Práve táto sociálna sieť je však dôležitým informačným kanálom pre WikiLeaks. Tie sa snažia od „Operácie Payback" dištancovať.
Sloboda či hra s ohňom? Bloger Foreign Policy Evgeny Morozov napísal, že Anonymous sa hrá s ohňom a podobné útoky sa z debaty o slobode slova môžu ľahko zvrhnúť na ohrozenie bezpečnosti globálneho finančného systému.
Deň po austrálskom ministrovi zahraničia, ktorý z úniku depeší viní USA, pretože majú zlý systém archivovania utajených správ, sa za Assangea postavil aj Slovenský syndikát novinárov. „Útoky naňho dokazujú, že právo na informácie nie je definitívne získané, ale zostáva predmetom boja," napísal syndikát.
Brazílsky prezident Luiz Inácio da Silva a ruský premiér Vladimir Putin sa tiež zastali zadržaného zakladateľa portálu WikiLeaks Juliana Assangea.
Obom mocným lídrom sa totiž nepozdáva spôsob zatknutia 39-ročného Austrálčana, keďže to považujú za porušenie slobody prejavu a demokratických princípov.
Lula uviedol, že WikiLeaks iba "odhalili diplomaciu, ktorá sa zdala byť nedotknuteľná". Ako brazílsky prezident dodal, po jeho "zatknutí som nepočul ani jeden protest voči porušeniu práva na slobodu prejavu".
"Ak hovoríme o demokracii, mali by sme byť ju dodržiavať stále. Prečo ale potom ukryli pána Assangea do väzenia? Je toto demokracia?" položil si Putin rečnícku otázku na tlačovej konferencii po rokovaní so svojím francúzskym kolegom Francoisom Fillonom.
"Ako hovoríme u nás na vidieku, kravy niektorých ľudí bučať môžu, no tvoja by radšej mala zaostať ticho. Takýmto spôsobom by som rád vrátil puk na stranu našich amerických kolegov," dodal ruský líder, ktorý tak nepriamo reagoval na zverejnené depeše USA hovoriace o úbytku demokracie v Rusku.
V uniknutých depešiach sa o Rusku píše ako o mafiánskom štáte. Nemenovaný zdroj z Kremľa agentúre Ria Novosti povedal, že by Assangea mali navrhnúť na Nobelovu cenu mieru.
USA preverujú útoky Americké úrady skúmajú počítačové útoky proti spoločnostiam, ktoré sa stali terčom útokov hackerov podporujúcich stránku WikiLeaks po tom, ako zverejnila dôverné americké diplomatické depeše. Uviedol to minister spravodlivosti USA Eric Holder.
"Vieme o týchto prípadoch... a poviem len to, že ich preverujeme," povedal Holder novinárom po rozhovoroch s predstaviteľmi Európskej únie, ktoré sa týkali celého radu otázok od terorizmu, leteckej bezpečnosti po počítačovú kriminalitu a súkromie.
Vyšetrovanie prichádza po tom, ako sa terčom hackerských útokov stali webové stránky spoločností MasterCard, Visa, Amazon či PayPal, ktoré zastavili poskytovanie služieb a prevádzanie platieb pre WikiLeaks.
Holder opätovne odsúdil WikiLeaks za zverejňovanie utajovaných dokumentov s tým, že vyšetrovanie ministerstva spravodlivosti vo veci najnovšieho publikovania stoviek dôverných diplomatických depeší pokračuje. Bližšie podrobnosti odmietol poskytnúť.
