VARŠAVA. Nemecký prezident Christian Wulff vyznamenal Židov, ktorí bojovali a zomreli počas povstania proti nacistom roku z 1943 vo varšavskom gete.
Wulff spoločne so svojím poľským partnerom Bronislawom Komorowským položil k pamätníku obetí povstania vo Varšave vence.
K rovnakému pamätníku si pokľakol aj Brandt 7. decembra 1970. Jeho vtedajšie gesto vtedy symbolizovalo aj snahu o zlepšenie vzťahov s východnou Európou, za čo si v roku 1971 vyslúžil aj Nobelovu cenu za mier.
Predvojnové Poľsko bolo pred polstoročím európskym židovským centrom. Židov vtedy na území krajiny žilo 3,2 milióna, teda asi desať percent. Poľských Židov celkovo počas druhej svetovej vojny zahynulo asi tri milióny, čo bola približne polovica zo šiestich miliónov obetí nacistického vyvražďovania tohto etnika.
V roku 1940 začali nemeckí nacisti sústreďovať poľských židov do niekoľkých preplnených get vo väčších mestách. Najrozľahlejšie z nich bolo práve neslávne známe varšavské geto, kde žilo na malom území v centre poľskej metropoly asi 300 až 400 tisíc ľudí.
Tisíce jeho obyvateľov zahynulo na podvýživu a rôzne choroby a ďalšie státisíce neskôr odviezli do koncentračných táborov. Židia sa rozhodli proti nacistickej presile povstať a výsledkom bola už spomínaná revolta, najväčšia svojho druhu v celej Európe. Výsledkom bolo 13 tisíc zabitých Židov a zvyšných 50 tisíc Nemci odviezli do koncentračných táborov, predovšetkým do Treblinky.
