LONDÝN, BRATISLAVA. Šéf WikiLeaks Julian Assange je odvčera v londýnskej väzbe. Briti ho zatkli na základe medzinárodného zatykača zo Švédska. Tam ho obvinili zo sexuálnych zločinov.
Assange sa vydaniu bráni, preto o jeho osude rozhodne súd. Ten včera zamietol prepustenie na kauciu. Assangemu nepomohlo, že sa na polícii prihlásil sám, že sa zaňho zaručili známe osobnosti, ani záruka 280tisíc dolárov. Za mrežami ostane minimálne do 14. decembra.
WikiLeaks pokračujú Fungovanie WikiLeaks by to ohroziť nemalo. „Akýkoľvek vývoj v prípade Assangea nemá vplyv na ďalšie zverejňovanie,“ povedal pre agentúru Reuters hovorca WikiLeaks Kristinn Hrafnsson.
Odrezaný od peňazí
Stránka sa pritom dostáva do finančných problémov. Švajčiarska banka PostFinance v pondelok zmrazila Assangeov účet, keďže pri jeho vytvorení uviedol falošné bydlisko. Peniaze už prestávajú smerovať aj na účty WikiLeaks. Ešte minulý týždeň prevody zastavil PayPal. Assange tak stratil prístup asi k 75tisícom eur.
O zablokovaní prevodov pre WikiLeaks uvažujú aj Visa a MasterCard. V súčasnosti preverujú, či činnosť organizácie neporušuje zákony.
Šéf WikiLeaks
Julian Assange
pochádza z Austrálie, kde prežil problematické detstvo kočovným životom, s hackerstvom začal už ako 16ročný, stránku WikiLeaks založil v roku 2006, väčšiu pozornosť získal , keď zverejnil americké dokumenty z vojny v Iraku a v Afganistane, teraz zverejňuje depeše amerických diplomatov.
„Držte nás pri sile – darujte,“ odkázali svojim priaznivcom WikiLeaks na Twitteri. Ľudia za WikiLeaks hovoria, že toto Assangeovo obvinenie vo Švédsku aj zmrazovanie účtov koordinujú Američania, ktorým sa nepáčia zverejnené informácie z Afganistanu, Iraku a najnovšie diplomatické depeše. Americký minister spravodlivosti Eric Holder včera potvrdil, že Washington chystá priame kroky. Nešpecifikoval ich, povedal len, že budú „významné“. Dodal, že vláda sa bude snažiť zastaviť zverejňovanie tajných informácií. „Životy ľudí, ktorí pracujú pre americký ľud, sú v ohrození,“ zdôvodnil to.
Koho ohrozuje Assange Assange (39) to v komentári pre noviny Australian odmietol. „Najprv hovoria, že ohrozujem životy. A potom, že WikiLeaks nezverejňujú nič dôležité. Oboje nemôže byť pravda,“ napísal s tým, že ohrozuje vládu, nie životy ľudí.
Obvinenie zo znásilnenia je plné nejasností
Assangea vraj stíhajú len preto, lebo si pri sexe nenasadil kondóm.
ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Julian Assange sa včera sám odovzdal polícii. Jeho právnik Mark Stephens však tvrdí, že ani samotný Assange presne nevie, za čo sa má zodpovedať.
Oficiálne sa hovorí o znásilnení, no podľa Stephensa prokuratúra Assangea stíha za „náhodný sex“. „Čokoľvek to je, trestné to je asi len vo Švédsku. Cítim sa ako v sureálnom švédskom filme, kde ma ohrozujú bizarní trolovia,“ povedal Stephens pre AOL News. Prokurátor Assangea z ničoho neobvinil, chce s ním hovoriť, no Assange nepozná podrobnosti obvinenia, tvrdí Stephens.
Raz sa pretrhol, raz nebol Oficiálne sa hovorí o znásilnení, za čo Assangeovi hrozia minimálne dva roky väzenia. Aj švédska prokuratúra však potvrdila, že dve ženy, ktoré vraj Assange v auguste vo Švédsku znásilnil, s pohlavným stykom súhlasili.
Sex však chceli mať aj s kondómom, no pri jednom styku sa pretrhol a pri druhom ho Assange nepoužil. A to môže byť podľa švédskych zákonov trestné, maximálnym trestom je však pokuta vo výške asi 700 eur.
V prípade je viacero nejasností. Assange pricestoval do Švédska na pozvanie miestnych sociálnych demokratov. Prvá žena, s ktorou mal sex, ho ešte deň po „trestnom čine“ na Twitteri ospevovala. Druhá žena sa zas sama priznala, že ho chcela zlákať a strávila s ním aj druhý deň po styku. Na políciu sa obrátili, až keď sa o sebe dozvedeli.
Len deň po tom, ako sa kauza prevalila, švédska prokuratúra žalobu stiahla s tým, že nemá žiadne dôkazy o znásilnení. Napriek tomu najvyššia prokurátorka Marianne Nyová prípad znovu otvorila a v novembri vydala zatykač.
Svet Švédsko vysmeje „Žiadosť o zatknutie Assangea za znásilnenie na základe sexu bez kondómu robí zo Švédska a jeho súdneho systému terč výsmechu na celom svete,“ napísal James D. Catlin, austrálsky obhajca zakladateľa WikiLeaks.
Matúš Krčmárik
Hacktivisti sa mstia PayPalu
Skupina Anonymous tvrdí, že nie je napojená na WikiLeaks, no majú rovnaké ciele.
WASHINGTON, BRATISLAVA. V piatok zastavila služba PayPal konto, ktorým mohli priaznivci posielať peniaze WikiLeaks na účasť na „nelegálnych aktivitách“. Prívrženci WikiLeaks už vracajú úder.
Skupina Anonymous začala hackerské útoky najprv na PayPal. Výsledkom bolo niekoľkohodinové znefunkčnenie služby. Včera napadli aj švajčiarsku banku, ktorá Assangeovi zmrazila účet.
„Aj keď nie sme priamo napojení na WikiLeaks, máme rovnaké ciele – transparentnosť a boj proti cenzúre,“ napísala skupina, ktorá dostala aj prezývku „hacktivisti“ na svojej stránke.
Označila aj ďalšie organizácie, ktoré sa takisto postavili WikiLeaks chrbtom. Napríklad Amazon či francúzska vláda.
(mak)
