PEKING, BRATISLAVA. Nič proti nim nemali a predsa nemali kam ísť. Problémom pre sedemnástich oslobodených väzňov z Guantánama bol fakt, že boli Ujgurovia.
Ukazujú to americké depeše, ktoré zverejnila stránka WikiLeaks. Hovoria o tom, že Čína sa vyhrážala krajinám, ktoré Ujgurov prijmú.
Peking žiadal, aby ich dostal do svojich rúk. Pravdepodobne by to znamenalo vykonštruovaný proces zakončený popravou.
Lepšie je rozdeliť ich S tlakom Číny sa vyrovnávalo napríklad Nemecko. Pôvodne zvažovalo prijatie siedmich Ujgurov, no potom ho Peking varoval, že to môže ohroziť vzájomné vzťahy.
Podľa jednej depeše poradca kancelárky Christoph Heusgen povedal, že umiestnenie Ujgurov by bolo veľmi komplikované. Lepšie by podľa neho bolo, keby si týchto väzňov rozdelili viaceré európske krajiny, aby Čína nemohla svoj odpor smerovať len na jeden štát.
Sedemnástich Ujgurov si nakoniec rozdelili Palau, Bermudy, Albánsko a Švajčiarsko. Fakt, že týchto ľudí Američania nevrátili Číne, odkiaľ pochádzajú, jeden čínsky diplomat označil za „úder pod pás“.
UJGURI
Sú najvýchodnejším turkickým národom s niekoľkotisícročnou históriou, od Číňanov sa odlišujú jazykom, náboženstvom (islam), aj kultúrou, žijú vo Východnom Turkestane, ktorý Čína premenovala na Sin-ťiang, ich územie si Peking privlastnil v roku 1949.
Mehmet Tohti, zo Svetového kongresu Ujgurov, si myslí, že keby ich dostal Peking do rúk, dostali by trest smrti. Tvrdí, že Číňania sa snažia vytvoriť o jeho ľuďoch obraz teroristov, aby tým ospravedlnili zásahy proti nim.
Medzi Ujgurmi podľa neho nie sú teroristi už len preto, lebo by nikdy nešli proti Západu, svojmu jedinému spojencovi. Títo ľudia, ktorých Američania zajali na pakistansko-afganskom pohraničí, sa podľa jeho slov len snažili ujsť pred čínskym útlakom a v bojovej zóne sa ocitli viac-menej náhodou.
„Fakt, že im Američania a ich právnici za celé tie roky nič nedokázali, mi dáva za pravdu,“ povedal v rozhovore pre SME.
Iná možnosť nebola Ujguri podľa neho čelia v Číne každodennej diskriminácii. Nemajú rovnaký prístup do škôl, neprijímajú ich na lukratívne pracovné pozície, nemôžu ani slobodne vyznávať svoje náboženstvo.
„Dokonca ani trestný zákon v praxi neplatí rovnako pre všetky etniká,“ poznamenal.
Aj preto nemali títo údajní teroristi inú možnosť než ujsť, ak chceli žiť slobodný život, dodal Tohti.
Máme autonómiu, ale žiadny dosah na vládu
Ako sa žije Ujgurom v Číne?
„Čelíme všetkým druhom diskriminácie. Nemáme právo ani na vieru. Máme niekoľko mešít, no slúžia tam len imámi schválení vládou a tá aj určuje, kto môže do mešity vstúpiť. Zakázaný je Korán, ktorý si musíme načierno dovážať zo zahraničia.“
Do Sin-Ťiangu, kde Ujguri žijú, prichádza mnoho Číňanov. Prečo?
„Je to vládna politika. Pred čínskou inváziou žilo vo Východnom Turkestáne približne 2,5 percenta Číňanov. Teraz ich je až 70 percent. Po nepokojoch v roku 2009 mnoho z nich chcelo odísť, no vláda im zakázala predať domy v Sin-ťiangu. Vláda ich zvýhodňuje. Nemusia desať rokov platiť dane, zadarmo dostanú bývanie aj pôdu.“
Kedy ste sa vy prvýkrát postavili proti vláde?
„Učil som biológiu na vysokej škole v Kašgare, keď som v roku 1985 zorganizoval študentskú demonštráciu proti testom jadrových zbraní v Sin-ťiangu. Po krvavom zákroku proti študentom v roku 1989 strana začala spätne skúmať organizátorov demonštrácií. Stratil som prácu, ušiel som z Sin-ťiangu a dlho som sa skrýval.“
Ako ste sa dostali do zahraničia?
„Pas mi, samozrejme, zobrali. Kúpil som si preto doklad iného Ujgura, zmenil fotku a na ten sa mi podarilo cez niekoľko krajín dostať až do Turecka. Neskôr som dostal víza do Spojených štátov. Potom som išiel do Kanady, kde som založil organizáciu Ujgurov.
Neprenasledovali vás v zahraničí Číňania?
„Raz sa ma pokúsili zabiť. Zboku do mňa narazili autom a museli ma hospitalizovať.“
Bojíte sa?
„Už som sa cez to dostal. Hlavné pre mňa je, aby som robil správnu vec.“
Nechýba vám rodina?
„Otec zomrel vo väzení, matku a príbuzných som nevidel dvadsať rokov. Čína im nechce dať pasy.“
Zastupujete Svetový kongres Ujgurov vo svete. Myslíte si, že vaša práca už priniesla nejaké výsledky?
„Ešte pred piatimi rokmi o nás takmer nikto nič nevedel. Ale teraz nás poznajú, naša líderka Rabíja Kadírová sa stretáva so štátnikmi.
Chcete nezávislý štát?
„Chceme dať možnosť našim ľuďom rozhodnúť sa, v akom štáte chcú žiť. Sin-ťiang je oficiálne autonómia, no Ujguri nemajú žiadny dosah na jej vládnutie.
Matúš Krčmárik
