Režisér a scenárista (alebo naopak) Mario Monicelli (15. 5. 1915 - 29. 11. 2010) patril spolu s Federicom Fellinim a Michelangelom Antonionim k režisérskym velikánom povojnového talianskeho filmu. Napísal viac ako 90 scenárov a na režisérskej stoličke sedel pri takmer sedemdesiatich filmoch. Svoje prvé filmy nakrútil rodák z Toskánska už v tridsiatych rokoch, ale najväčšie úspechy dosiahol v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch.
Za svoj „majsterštuk" La Grande guerra (Veľká vojna, 1959) - v hlavných úlohách hrali Alberto Sordi a Vittorio de Sica -, dostal dve nominácie na Oscara a Zlatého leva na filmovom festivale v Benátkach. Zlatého leva dostal aj za celoživotné dielo a na Filmovom festivale v Berlíne trikrát Strieborného medveďa. Do filmového sveta uviedol dovtedy neznámu Claudiu Cardinalovú a začínajúceho Marcella Mastroianniho v úspešnej snímke I Soliti ignoti (Zmýlená neplatí, 1958), na motto „humor je vtedy, keď sa aj napriek tomu smejeme" (nominácia na Oscara v roku 1959 za najlepší cudzojazyčný film).
Monicelliho filmy označujú kritici za tragikomédie či za trpký humor s dobrým koncom. Jeho filmy sú väčšinou z prostredia talianskeho malomeštiactva. Malému človiečikovi nastavil kritické zrkadlo, no ten i napriek tomu odchádzal z kina so smiechom. V tom bolo Monicelliho autorské majstrovstvo.
FOTO - ČTK/AP
