.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Tak ako sa to deje už od pondelka, v najbližších týždňoch budú udávať agendu svetových správ.
Kým WikiLeaks zverejňuje uniknuté dokumenty z prostredia americkej diplomacie len pomaly, jedine päť svetových médií má k dispozícii všetky depeše. Ostatným médiám tak zostáva len čakať, s čím „objavným“ prídu na druhý deň.
Komunikujú s Američanmi
Štyri európske a jeden americký denník sa pri výbere tém navzájom dohadujú. „Koordinujeme načasovanie s ostatnými,“ povedal SME Dean Baquet, šéf washingtonskej redakcie denníka New York Times. To napríklad vysvetľuje, prečo včera médiá spoločne publikovali správy o pakistanských jadrových zbraniach či deň predtým zverejnili prekvapivé názory Číny na Severnú Kóreu.
Na spracovaní tém pracujú v New York Times desiatky ľudí, Der Spiegel hovorí o päťdesiatke redaktorov, grafikov či editorov. Baquet dodáva, že z množstva depeší si vyberajú to, čo považujú za hodné správy.
Priznal, že sú v kontakte aj s americkými predstaviteľmi. „Pýtame sa, ktorá depeša by mohla ohrozovať životy. Podľa toho ich aj editujeme,“ povedal Baquet. Podobné diskusie s Američanmi spomína aj Der Spiegel. Rozhodnutie je však na nich.
S depešami sa nedelia
Denníky sa zatiaľ nechcú s dokumentmi deliť. „New York Times sa rozhodlo, že neposkytne žiadne depeše, ktoré samo nezverejní,“ napísal jeden z redaktorov amerického denníka.
Samotný New York Times pritom pôvodne dokumenty nemal ani dostať. WikiLeaks sa rozhodla vopred ich poslať len štyrom médiám. „Obrátili sme sa na ne preto, aby sme maximalizovali dosah depeší,“ povedal pre Daily Telegraph James Ball, novinár, ktorý pracuje pre WikiLeaks. Odmietol, že by organizácia dokumenty predala.
Bol to britský Guardian, ktorý New York Times materiály pred pár týždňami posunul. Denník pritom patril medzi vyvolených, keď WikiLeaks uverejňovala dokumenty z Afganistanu a Iraku. „Obľúbenosť“ mohol ukončiť kritický profil šéfa organizácie Juliana Assangeho.
Dve médiá odmietli
WikiLeaks ponúkla depeše aj televízii CNN a denníku Wall Street Journal. Obe médiá však spoluprácu odmietli. Podľa zdrojov Washington Post preto, že WikiLeaks od nich požadovala, aby podpísali dohodu, že v prípade nedodržania embarga na uverejnenie správ zaplatia pokutu 100tisíc dolárov.
Niektoré hlasy spochybňujú právo médií uverejniť tajné dokumenty. Tie však odpovedajú, že verejný záujem prevyšuje bezpečnostné riziko.
