MOSKVA, PRAHA. Summit Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v kazašskej metropole Astana bude pre Bielorusko i ostatné členské štáty historický. Minsk včera oznámil, že sa vzdá akýchkoľvek svojich zásob obohateného uránu do roku 2012.
Toto zásadné vyhlásenie bolo uverejnené bezprostredne po schôdzke bieloruského ministra zahraničia Sergeja Martynova s americkou šéfkou diplomacie Hillary Clintonovou. „Je to podstatný a dôležitý krok,“ vyhlásila.
Pomoc za urán
Bielorusi sa po rozpade Sovietskeho zväzu vzdali atómových zbraní a v roku 1994 deklarovali, že sa ich krajina zaradila do rodiny bezatómových štátov. Obohatený urán si na svojom území ponechali. Američania vysoko ocenili poslednú iniciatívu tejto postsovietskej republiky a ihneď sľúbili režimu Lukašenka akúkoľvek finančnú a technickú pomoc pri likvidácii atómového materiálu. Znižovanie svetových zásob uránu je jednou z priorít amerického prezidenta Baracka Obamu.
Politológovia nepochybujú o tom, že ide o predvolebný ťah Lukašenka. Ešte v apríli totiž bieloruský líder verejne vyhlasoval, že jeho krajina sa nevzdá obohateného uránu, ktorý zdedila po Sovietskom zväze. Teraz zmenil názor a inštruoval svojho ministra zahraničia, aby vyťažil z tohto politického rozhodnutia maximum. To sa Lukašenkovi 18 dní pred prezidentskými voľbami podarilo. Neobáva sa síce, že by mohol prehrať, ale potrebuje si zabezpečiť uznanie výsledkov volieb medzinárodným spoločenstvom, predovšetkým EÚ a Spojenými štátmi.
Podpora Litvy
Nedávno prezidentka Litvy Dalia Grybauskajteová otvorene podporila bieloruského prezidenta v nových voľbách. „Opozícia nemá šancu uspieť v tamojších voľbách.“ Neskôr odmietla, že by Lukašenka, ktorého zahraniční novinári označujú za posledného diktátora v Európe, nazvala garantom stability v Bielorusku. Nezabudla však dodať, že víťazstvo Lukašenka môže zabrániť posilneniu vplyvu Moskvy na Minsk.
Nepleťte si Rusko s Bieloruskom
Opozičný kandidát na bieloruského prezidenta básnik Vladimír Nekľajev hovorí, že za férových podmienok by Lukašenko nemal šancu.
Máte nejakú nádej na víťazstvo vo voľbách?
„Podľa nezávislých sociologických výskumov mám podporu 16,8 percenta voličov. Sadnikov (ďalší opozičný kandidát, pozn. red.) má 9,2. Takže dohromady máme 25 percent. To už má zmysel.“
Terajší prezident Lukašenko má vraj trikrát väčšiu podporu voličov...
„Lukašenko hovorí, že dostane 70 percent. Podľa rovnakého sociologického zdroja ho na vidieku podporí vyše 40 percent ľudí. Ale v Minsku získa iba 21 percent hlasov. V čestných voľbách bude mať v prvom kole najviac 45 percent voličov. Bude musieť ísť do druhého kola. V ňom nemôže vyhrať, pokiaľ budú dodržané európske pravidlá. Taký vývoj však Lukašenko nedopustí. Preto som presvedčený, že výsledky volieb sfalšuje.“
Má cenu sa vôbec ešte o niečo snažiť?
„V Bielorusku je 40 percent nerozhodnutých. Je im ukradnutý Lukašenko, opozícia i ja... Chcú dobre žiť. Títo ľudia vidia, že Rusko sa od Lukašenka odvracia. Pritom pracujú v závodoch, ktorých celá produkcia ide do Ruska. Desia ich reči Lukašenka, že budeme spolupracovať s Venezuelou a Európou či s Ruskom končíme. Musíme sa pokúsiť získať hlasy nerozhodnutých. Lenže na to nemáme podmienky. Napríklad časy v televízii na volebnú agitáciu. Budete ma počúvať o šiestej ráno? Iný čas nedostanem.“
Západné krajiny vám neposkytli nijakú podporu?
„Západ tradične dáva prednosť evolúcii pred revolúciou. Lukašenko je navyše dokonalý imitátor. Môže vytvoriť i imitáciu demokratických volieb. Ak bude dokonalá, dostane od Európy tri miliardy dolárov. Potom za tie peniaze vytvorí imitáciu občianskej spoločnosti, bieloruskú podobu v Rusku populárnej riadenej demokracie. Zdá sa mi, že toto Európa nechápe. Stále si pletie Bielorusko s Ruskom. Ale Bielorusko patrilo kedysi do Veľkého litovského kniežatstva. U nás sa volili králi, mali sme parlament, máme demokratickú tradíciu. Nepleťte si Rusko s Bieloruskom. My vieme, čo je demokracia.“
S Lukašenkom však integrácia Bieloruska do Európy zrejme nehrozí.
„Mrzí ma, keď sa s Lukašenkom stretávajú vysoko postavení politici Európskej únie, napríklad prezidentka Litvy, šéfovia diplomacií Nemecka či Poľska. Také stretnutia budia dojem, že Lukašenko nie je taký zlý. Svedčí to o tom, že by únia mohla voľby uznať. Pre nás by to bola katastrofa. Lukašenkovi by sa otvorili dvere k budovaniu usmerňovanej demokracie v spolupráci s Európou.“
Petra Procházková, agentúra Epicentrum
Autor: Agentúra Epicentrum
