ASTANA. Summit Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa dnes začal v kazašskej Astane za prísnych bezpečnostných opatrení.
Hosťovanie vrcholného stretnutia 56-člennej organizácie pre presadzovanie bezpečnosti, demokracie a ľudských práv je zjavne vecou osobnej hrdosti kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva, ktorý sa teší pozícii hlavnej postavy na tomto medzinárodnom fóre.
Kazachstan sa tento rok stal prvou postsovietskou krajinou, ktorá prevzala rotujúce predsednícke kreslo OBSE.
Oficiálne nadšenie je však znižované kritikou ľudskoprávnych skupín a Západu z chudobného pokroku Kazachstanu v oblasti demokracie počas jeho predsedníctva.
Na prvom vrcholnom summite OBSE od roku 1999 sa zúčastňuje 38 hláv štátov, vrátane prezidenta SR Ivana Gašparoviča, generálny tajomník OSN Pan Ki-mun či americká šéfka diplomacie Hillary Clintonová.
V programe agendy sú aj tzv. zmrazené postsovietske konflikty, vrátane sporu Arménska a Azerbajdžanu o Náhorný Karbach, problém moldavského Podnesterska či gruzínskych separatistických regiónov Južného Osetska a Abcházska.
Medvedev: OBSE chýbajú jasné pravidlá a potrebuje reformy
Ruský prezident Dmitrij Medvedev vyzval dnes na zreformovanie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Podľa Medvedeva organizácia stratila na potenciáli a na vážnosti a mali by sa zmeniť spôsoby práce a pracovný štýl. Chýbajú jasné pravidlá.
Najvyšší ruský predstaviteľ zdôraznil, že absolútnou prioritou by malo byť mierové riešenie konfliktov. "Teritoriálne otázky nesmú byť riešené pomocou vojenského násilia," povedal Medvedev.
Gruzínsku Medvedev vytkol, že v roku 2008 tento princíp porušilo v konflikte s odpadlíckym regiónom Južné Osetsko. Sťažoval sa tiež, že medzi Ruskom a Európskou úniou je stále vízová povinnosť a zasadzoval sa za európsku dohodu o bezpečnosti.
