Životná úroveň a sociálne zabezpečenie priťahujú chudobných a nádejí pozbavených ľudí z najvzdialenejších končín. No liberálna imigračná politika sa ukázala byť neúčinná. Do štátov Európskej únie pricestovali davy kultúrne odlišných, na integráciu neochotných prišelcov, podčiarkuje denník.
Počty imigrantov sú také veľké, že neprekračujú iba finančné možnosti mnohých krajín, ale aj hranice tolerancie spoločnosti a generujú nechcené politické reakcie, zobúdzajú šovinizmus a xenofóbiu.
Súčasne však, poznamenáva Rzeczpospolita, rapídne starnúca spoločnosť Západu potrebuje emigrantov - vtip je v tom, že Európa je hladná po iných imigrantoch ako tí, ktorí prichádzajú. Cez európske hranice prenikajú ľudia s nízkym alebo žiadnym vzdelaním, často analfabeti, bez vyučenia, schopní vykonávať nanajvýš slabo platenú fyzickú prácu. Potrební sú pritom odborníci najvyššej triedy, osobitne z oblastí spojených s najmodernejšími technológiami.
Z tohto pohľadu väčšina európskych štátov zanedbala vzdelávanie a nepočetné stavy jej špecialistov decimujú USA, ktoré európskych špičkových pracovníkov získavajú lepšími zárobkami i perspektívami kariéry.
Rzeczpospolita v závere komentára prízvukuje, že bez ohľadu na to, aké padne na summite EÚ v Seville padne rozhodnutie, bude rozviazanie tohto gordického uzla predstavujúceho vytvorenie systému výberu imigrantov pri zachovaní zásad rovnosti určite ťažké. O to viac, že nové návrhy týkajúce sa iniciatív smerujúcich k skvalitneniu azylového práva sa rozšírili akurát o kategórie prenasledovaných osôb. Tentoraz z dôvodov príslušnosti k pohlaviu a sexuálnej orientácie.
(spolupracovník TASR Branislav Zvara) pel