Pôvodný agentúrny text sme nahradili autorským článkom SME.
REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Island bude mať novú ústavu. A jej podobu si vytvorí vďaka unikátnemu politickému experimentu.
Budúci základný zákon štátu nebudú pripravovať zástupy právnikov ani akademikov, severský ostrov s niečo viac ako tristotisíc obyvateľmi ju nechá vytvoriť priamo svojimi obyvateľmi.
Vo voľbách si v sobotu Islanďania zvolili tridsaťjeden občanov rôznych profesií - počnúc profesormi a novinármi a námorníkmi končiac - ktorí sa stanú členmi ústavodarného zhromaždenia. Poberať budú rovnaký plat, ako islandskí poslanci.
Prvý raz v histórii
Za unikátnym ústavným experimentom na Islande je reakcia na finančnú krízu.
„Potrebujeme sa ubezpečiť, že zneužívanie a nedbalosť, ktoré viedli ku kolapsu celej islandskej ekonomiky, sa už nebudú opakovať," povedal pre britský denník Guardian Thorvaldur Gylfason, jeden z kandidátov do zhromaždenia.
Kandidovať mohol ktorýkoľvek obyvateľ štátu, s výnimkou premiérky, poslancov parlamentu a prípravného výboru, ktorý organizoval voľby. „Je to prvý raz vo svetovej histórii, kedy sa ústava prehodnocovala takýmto spôsobom," povedala podľa AP Berghildur Bergthorsdottir, hovorkyňa komisie, ktorá voľbu organizovala.
Pripomienky od hocikoho
Voľbe jednotlivých členov budúceho ústavodarného zhromaždenia predchádzala príprava a podnety od občanov. Tisícka náhodne vybraných Islanďanov posielala svoje pripomienky a nápady, ktoré by mali teraz zostavovatelia novej ústavy do nového dokumentu zapracovať.
Novú, unikátnym spôsobom vytvorenú ústavu by mal Island dostať na budúci rok.
Island je pritom krajina, ktorá má zrejme najstaršiu parlamentárnu tradíciu na svete. Althing, ich politické a zákonodarné zhromaždenie, si Vikingovia na ostrove vytvorili už v 10. storočí. Zaujímavosťou je, že krajina prijala napríklad kresťanstvo až po kladnom rozhodnutí tohto zasadnutia.
Tradícia priamej demokracie a politickej zodpovednosti však v krajine pretrváva stále. V septembri parlament krajiny rozhodol, že pred súd postaví jej expremiéra Geira Haardeho.
Dôvodom je, že nezabránil finančnej kríze v krajine, v ktorej skolabovali banky. Údajne tak „od februára 2008 do októbra zámerne a hrubým spôsobom porušil svoju premiérsku zodpovednosť“. V prípade uznania viny by mu mohli hroziť až dva roky väzenia.
