KÁHIRA, BRATISLAVA. Nedeľňajšie egyptské parlamentné voľby budú predovšetkým o tom, koľko hlasov sa podarí získať opozícii napriek vládnym obštrukciám a aká silná z nich vzíde vládna strana pred budúcoročnými prezidentskými voľbami.
O tom, že voľby budú slobodné, sa dá už teraz pochybovať a neočakáva sa ani vysoká účasť.
Posledné voľby v roku 2005 poznačili násilnosti i smrť desiatich ľudí, 25percentná účasť a informácie o volebných podvodoch.
Tí, čo vládnu, sa nezmenia
Vládnuca Národná demokratická strana si víťazstvo poisťuje už týždne. V Egypte skoro tridsať rokov platí výnimočný stav a vládna moc ho zneužíva na zatýkanie politických oponentov a aktivistov. Od začiatku jesene zatvorili viac novín, nezávislých televíznych staníc.
Vo väzení je viac ako tisíc prívržencov najsilnejšieho opozičného zoskupenia Moslimské bratstvo. Hnutie je pod tlakom od predchádzajúcich volieb, a preto sa niektorí analytici divia, prečo vládna moc tak na opozíciu útočí.
Niekde ani nebudú voľby
Egypt je v ekonomickej kríze, ktorú priznáva už aj prezident Husní Mubarak. Ľudia sú apatickí a neveria, že voľby niečo zmenia.
Voliť nepôjdu, lebo neveria, že voľby budú spravodlivé. Volebné komisie vyškrtávajú nepohodlných kandidátov. Napríklad v Alexandrii vylúčili z volebného boja toľko kandidátov, že v desiatich z jedenástich volebných okrskov nebudú voľby.
Obávajú sa tiež volebných nepokojov. Egypt z volieb vylúčil medzinárodných pozorovateľov. Domáci čelia problémom.
Voľby sú testom pred budúcoročnými prezidentskými voľbami. Zatiaľ nie je jasné, či sa na nich zúčastní súčasná hlava štátu Mubarak, alebo jeho syn.
Pozorovatelia upozorňujú, že veľká nádej egyptských reformistov bývalý šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Muhamad Baradej, nebude v deň volieb v krajine. Zatiaľ sa nevie, či pre to, že sa vzdáva politického boja, alebo sa nechce podieľať na volebnej fraške.
