Hneď na začiatku treba povedať, že viedenský rodák, ekonóm Kurt Wilhelm Rothschild (21. 10. 1914 - 15. 11. 2010) nebol v príbuzenskom vzťahu so slávnou bankárskou rodinou Rothschildovcov. Jediné, čo mali spoločné, bolo, že v roku 1938 po nástupe fašizmu emigrovali z Rakúska. Rakúska vetva bankárov stihla zatvoriť svoj viedenský bankový dom Rothschild a Kurt ešte stihol na Právnickej fakulte Viedenskej univerzity promovať a oženiť sa.
Dvadsaťštyriročný so ženou ušiel cez Švajčiarsko do Škótska, kde na Glasgowskej univerzite získal štipendium. Študoval ekonómiu a politickú filozofiu a od roku 1940 až do roku 1947 pracoval na univerzite ako asistent. Prednášal a publikoval v časopise anglického ekonóma Maynarda Keynesa, ktorého radikálne myšlienky modernej ekonomickej a politickej teórie formovali aj Rothschilda.
Návrat do Viedne
Do Viedne sa vrátil už ako uznávaný ekonóm v roku 1947. Návrat nebol jednoduchý. Veď v Rakúsku ho ako Žida a socialistu prenasledovali a vyhnali. Matka zahynula v koncentračnom tábore, nikto ho neprosil, aby sa vrátil, v Rakúsku sa mu nikto neospravedlnil. Zamestnal sa v rakúskom Inštitúte pre hospodársky výskum (WIFO) na základe písomného odporúčania budúceho nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Friedricha Augusta von Hayeka. Kurt Rothschild si to nesmierne vážil, pravicový konzervatívec von Hayek totiž vedel o jeho ľavičiarskom nazeraní na život i ekonómiu.
FOTO - www.picasaweb.google.com
Rothschild, ktorý mal v zahraničí pre svoje sociálno-hospodárske práce vysoký kredit v odbornej verejnosti, dostal profesúru až v roku 1966. Pre „typický rakúsky osud oneskoreného uznania" (Der Standard) však Rothschild nestratil humor. Chcel sa habilitovať, ale keď zistil, že Viedenská univerzita neuznáva práce písané po anglicky, uzavrel to poznámkou „môžete ma mať radi". A opäť to bol pravicovo zmýšľajúci profesor, ktorý ho podporil v tom, aby sa svojou prácou Theory of The Wages (Teória mzdy, Oxford 1954), predsa len habilitoval. Rok 1966 bol aj inak významný. Rothschild sa stal zakladajúcim profesorom Univerzity Johannesa Keplera v Linzi.
Ako riadny profesor pre národohospodárstvo na fakulte sociálnych a hospodárskych vied pôsobil do roku 1985. Vychoval mnohých, dnes významných rakúskych ekonómov, ktorí sa hrdo hlásia k tomu, že sú „rothschildovci" ako Ewald Nowotny, guvernér Rakúskej národnej banky. Tak ako s WIFO, aj s univerzitou spolupracoval až do konca života. Ako konzultant i ako emeritný profesor.
Hospodársky mysliteľ
Kurt Rothschild bol autorom mnohých publikácií a odborných článkov. Spomeňme niektoré - Hospodárske prognózy. Metódy a problémy (1969), Príčiny pohybu miezd (spolu s Ewaldom Nowotným), Nezamestnanosť v Rakúsku (1977), Teórie nezamestnanosti (1988), Etika a hospodárska teória (1993). Svoju poslednú prácu o hospodárskych teóriách za posledných 250 rokov Ako hospodárstvo hýbe svetom napísal ako 95-ročný. Knihou uzatvára autorský aj ľudský kruh, napísal ju spolu s redaktorom ORF Hansom Bürgerom, posledným študentom, ktorého profesor ekonómie Rothschild skúšal.
O finančnej kríze sa, pochopiteľne, v ekonomických kruhoch živo diskutuje. Aj v elitárskom Viedenskom hospodárskom kruhu. Pamätníci spomínajú, že tam stále patril aj vyše deväťdesiatročný Kurt Rothschild. Keď doyen rakúskych národohospodárov pred tromi rokmi prehovoril, všetci spozorneli. „Po prvý raz máme finančnú krízu v globalizovanom, liberalizovanom svete," tvrdil. „Žijeme v procese, ktorý nikto nemôže celkom prekuknúť. Keď sa nám opakovane podarí kde-tu nejakú dieru upchať, môžeme sa z toho dostať vari len s malými škrabancami. Normálne vytvárame scenáre, ktoré sú viac či menej pravdepodobné. Teraz však sme v úplne novej situácii, pre ktorú máme len nedostatočné ekonomické teórie a modely." Inokedy pobavene vyhlasoval: „Prognózy sú ťažké, najmä vtedy, keď sú určené pre budúcnosť."
Kurt Rothschild bol nositeľom čestných doktorátov viacerých univerzít, viacerých vyznamenaní a ocenení, medzi ktorými nechýba Rakúsky čestný kríž za vedu a kultúru I. triedy či Cena Bruna Kreiského za politickú knihu, zvláštna cena za celoživotné publicistické dielo.
