Paríž 28. mája (TASR) - Organizácia na obhajobu ľudských práv Amnesty International (AI) oslavuje dnes 40. výročie svojho založenia. Dňa 28. mája 1961 sa v britskom týždenníku The Observer uvoľnil priestor, tribúna pre slávneho anglického advokáta Petra Benensona a The Observer umožnil vznik AI.
Krátko predtým, ako P. Benenson (39) začal publikovať v týždenníku The Observer, táto stúpajúca hviezda londýnskej advokácie a odborník na politické procesy na medzinárodnej úrovni sa rozhorčil prípadom dvoch portugalských študentov. Tí pred 40 rokmi, v čase Salazarovej diktatúry predniesli slávnostný prípitok na slobodu, za čo boli zatknutí a uväznení. V tom čase, okrem Salazarovej diktatúry v Portugalsku, žilo susedné Španielsko pod Francovou diktatúrou, vládla studená vojna, ktorá rozdeľovala svet na dva bloky a Afrika sa pomaly oslobodzovala spod kolonializmu, pripomína atmosféru vzniku AI francúzsky denník Le Figaro.
Peter Benenson namiesto toho, aby sa sám venoval iba samotnému Portugalsku, sa rozhodol, že skúsi väčšiu akciu: vyzve verejnosť, aby listami "bombardovala" všetky vlády, obvinené zo zlého zaobchádzania s väzňami pre ich politické a náboženské názory. Benenson sa nezastavil len pri tomto bode, ale zároveň začal kampane, aby upriamil na tieto problémy pozornosť verejnosti. Jeho článok s názvom "Zabudnutí väzni" ilustrovali aj fotografie šiestich väzňov: z Angoly, USA, Grécka, Maďarska, Rumunska a vtedajšieho Československa. Všetci boli uväznení pre svoje názory. Advokát Benenson vydal pre nich "Výzvu na amnestiu". Tak vznikla Amnestia, konštatuje Le Figaro. Mladá anglická umelkyňa Diana Redhousová nakreslila logo AI - sviečku obtočenú ostnatým drôtom. Do AI začali prúdiť ponuky na spoluprácu. Každý aktivista AI dostal úlohu - venovať sa trom väzňom: jeden mal pochádzať z krajiny komunistického bloku, druhý zo Západu a tretí z krajiny tretieho sveta. Prvoradým heslom AI bola neutralita hnutia. Základným pravidlom pre AI bolo, že ten, koho si aktivisti "adoptujú", nesmie používať ani hlásať násilie.
Postupom rokov sa zoznam väzňov a dosiahnutých prepustení predlžoval. Medzi nimi sú verejnosti úplne neznámi ľudia, ale, naopak, aj veľmi slávni väzni. Medzi nich patril napríklad Andrej Sacharov z bývalého ZSSR, alebo aj dramatik a neskôr prezident, bývalého Československa a potom aj Českej republiky Václav Havel. Ten sa stal prvým prezidentom, ktorý v roku 1991 vstúpil do AI.
Ďalším významným väzňom, o prepustenie ktorého sa AI usilovala, bol argentínsky klavirista Miguel Angel Estrella, obeť juhoamerických diktatúr, čínski disidenti Wej Ťing-šeng a Fang Li-čď, bengálska spisovateľka Taslima Nasrínová, ale aj súčasný prezident Kórejskej republiky Kim Te-džung.
AI dokonca prispela k obhajobe bývalého stredoafrického diktátora Jeana-Bedela Bokassu, hoci ho predtým tvrdo kritizovala za vraždy. Lenže AI zároveň zastávala názor, že mal právo na nestranný proces. Naopak, jedného z najznámejších politických väzňov, Nelsona Mandelu z Juhoafrickej republiky, AI síce obhajovala, ale nikdy neadoptovala, lebo hlásal násilie ako politickú činnosť.
AI, ktorá v roku 1977 získala Nobelovu cenu za mier, sa za uplynulých 40 rokov môže pochváliť, že jej aktivisti sa zmobilizovali vo vyše 45.000 prípadoch, a že odpovedala na 17.000 prípadov súrnych výziev na obhajobu ľudí v nebezpečenstve.
Napriek úspechom AI trest smrti v mnohých krajinách stále je v platnosti, mučenie sa stále používa, ľudia sa "strácajú" a vykonštruované procesy stále nie sú vo svete minulosťou. Milión aktivistov AI bude musieť ešte napísať mnoho listov, uzatvára Le Figaro.
