SOUL, BRATISLAVA. Ešte v stredu, deň po útoku severokórejského delostrelectva, horel na malom ostrove Jonpchjong les. Hrozivejšie zábery priniesli televízie z miest, ktoré strely zasiahli – celé štvrte v troskách, zničené domy a obchody.
Irak na východe Ázie
„Nikdy som nevidela domy v Južnej Kórei takto horieť, bol to Irak v Jonpchjongu. Už som aj zabudla, že žijeme v krajine, ktorá je vo vojne,“ povedala pre CNN novinárka Sue Kim. Svojím zdesením vystihla náladu mnohých občanov krajiny.
V stredu ich zasiahla ďalšia správa. Krátko po útoku vláda potvrdila, že zomreli dvaja námorníci. V stredu našli zhorené telá dvoch civilistov, šesťdesiatnikov, pravdepodobne murárov. Severokórejská armáda pri útoku zranila najmenej 18 ľudí.
Kým išlo „len“ o vojakov, podobne ako pri marcovom potopení vojenskej lode Čchonan, kde zomrelo 46 námorníkov, verejnosť to chápala ako dozvuky stále neukončenej kórejskej vojny.
Smrť civilistov a bombardovanie ostrova je niečo iné. Mnohí preto žiadajú odvetu.
„Musíme sa poučiť z histórie. Severokórejský režim sa nikdy nesprával rozumne, vždy ako gangster. Musíme mu urobiť to isté, čo on nám, aby si v budúcnosti už nič podobné nedovolil,“ povedal pre agentúru Jonhap Čcho Činchjong.
Sever pomoc nedostane
Vláda sa do bojov veľmi nehrnie. Spomienky na kórejskú vojnu sú medzi ľuďmi stále čerstvé, zatiaľ preto siahla len k miernejším opatreniam.
Okamžite po útoku zastavila humanitárnu pomoc pre povodňami postihnuté oblasti Severnej Kórey. Sedemtisíc ton cementu či lekárske zásoby v hodnote 375-tisíc eur sa tak cez ostro stráženú hranicu nedostanú. Zákaz pomoci platí aj pre humanitárne organizácie.
Soul sa môže spoľahnúť aj na svojho tradičného spojenca. Americký prezident Barack Obama už volal svojmu juhokórejskému kolegovi a vyjadril mu podporu.
Ku kórejským brehom smeruje americká lietadlová loď USS George Washington so 75 bojovými lietadlami a šiestimi tisíckami mužov na palube. Tí sa pripoja k 28-tisíc Američanom, ktorí sú v krajine už teraz umiestnení.
Američania zároveň potvrdili, že v nedeľu začínajú spoločné vojenské cvičenie. To bolo dohodnuté už pred utorňajším útokom, no teraz bude mať špecifický nádych – okrem iného bude slúžiť na odstrašenie Pchjongjangu.
Práve vojenské cvičenie však môže byť za bombardovaním. Severná Kórea stále tvrdí, že streľbu začal južný sused. Soul dostal polostrov na pokraj vojny svojimi „nezodpovednými provokáciami“ a odložením humanitárnej pomoci, napísala štátna agentúra KCNA.
Aj výhra je prehrou
Ak sa chce Soul vyhnúť vojne, nemá veľa možností. Môže sa síce obrátiť na OSN, no tá už na Severnú Kóreu uvalila prakticky všetky možné sankcie a jej jadrový program nezastavila.
A vojnou by Južná Kórea stratila príliš veľa, okrem obetí aj status ekonomickej veľmoci. Ekonomický rozvoj by ohrozil aj cieľ, ku ktorému sa hlásia všetky vlády v Soule. Po zjednotení by ju totiž zaplavili milióny vyhladovaných ľudí zo severu.
Analytici však upozorňujú, že aj keď juh vojnu nechce, na severe má suseda, pri ktorom logické predpovede platiť nemusia.
Ľudia si na hrozbu zo severu zvykli
Juhokórejčania sa nevypočítateľného suseda neboja. Ostrov v plameňoch ich vydesil.
SOUL, BRATISLAVA. Na prvý pohľad typická svetová metropola. Rozrastá sa, bohatne a technologicky je čoraz vyspelejšia. No osemkrát ročne sa ulice Soulu vyprázdnia a mesto zaplaví zvuk sirény. Obyvatelia nacvičujú únik pred bombardovaním.
Soul je totiž až príliš blízko jednému z najmenej vypočítateľných režimov súčasnosti. Ak by sa v Pchjongjangu rozhodli zaútočiť na Soul, obyvatelia by prakticky nemali šancu na únik. Len 60 kilometrov od neho sú hranice a hneď za nimi rakety namierené na mesto.
Vojnu pripomínajú len šrapnely
Ľudia sa s tým museli naučiť žiť. Prítomnosť severného suseda, ktorý sa neustále vyhráža vojnou, berú ako fakt, ktorý nezmenia. Menšie pohraničné incidenty preberajú pri neformálnych debatách, no o vlastnú bezpečnosť sa neboja.
Vojnu spred takmer 60 rokmi si z nich pamätá len málokto. Nevedia si predstaviť ani peklo, ktoré bolo v uliciach, kontrola nad mestom sa menila až štyrikrát. Posledné spomienky na boje sú šrapnely v múroch historických budov. Na obnovenie vojny ani veľmi nemysleli. Až do utorka.
Ostrov Jon-pchjong v plameňoch po severokórejskom bombardovaní im totiž pripomenul, ako by vojna vyzerala.
Večne nervózni byť nemôžu
„Bežne, keď Severokórejčania niečo vyvedú, ľuďom je to jedno. Ale teraz boli nervózni,“ povedal pre CNN Robert Koehler, ktorý v Soule žije 13 rokov. Dodal, že ľudia sa síce rýchlo rozčúlia, no potom sa upokoja. Ináč by rozhnevaní museli byť prakticky stále.
Udalosťami Soulu však nežijú len miestni, ale celý svet. Kým pred vojnou toto mesto poznal len málokto, teraz je metropolou 13. najväčšej ekonomiky sveta. A jeho problémy by mohli vážne otriasť celosvetovou ekonomikou.
Matúš Krčmárik
