Washington 23. novembra (TASR) Úsilie o vyššiu palivovú efektívnosť opäť privádza leteckých konštruktérov k inšpirovaniu sa stavbou vtáčieho tela.
Na 63. výročnej konferencii Americkej fyzikálnej spoločnosti o fluidnej dynamike v kalifornskom Long Beach to pripomenuli Geoffrey Spedding z Juhokalifornskej univerzity v Los Angeles (USA) a Joachim Huyssen zo Severozápadnej univerzity (JAR).
Ľudí k vynálezu lietajúcich strojov nepochybne inšpirovali vtáky. No všetky také stroje, ktoré sa dôsledne pridržiavali vtáčieho spôsobu letu, t.j. mávania krídlami, neskončili dobre. I preto dnešné lietadlá nepripomínajú vtáky. V krajnom prípade taký dojem vzniká pri istých predstavách veľmi čudných vtákov, alebo naopak veľmi čudných lietadiel.
Spomenutá dvojica inžinierov si položila otázku, či s ohľadom na čoraz naliehavejšiu potrebu úspory paliva neprišiel čas predhodnotiť typickú architektúru lietadiel. V zásade to znamená zlepšiť aerodynamiku, teda znížiť odpor vzduchu a zvýšiť vztlakovú silu.
Teoreticky im to vychádzalo dobre, a tak sa rozhodli, že vec overia experimentálne. Vyrobili jednoduché skúšobné modulárne lietadlo v troch konfiguráciách. Prvou bolo iba lietajúce krídlo, druhou krídla s trupom a treťou krídla s trupom a chvostom. Bez priamej inšpirácie hocičím z vtáčej ríše takto dospeli k akémusi prekonštruovaniu tvaru vtáčieho tela.
Základom bolo krídlo respektíve krídla, ku ktorým pridávali taký trup, aby sa minimalizoval odpor vzduchu a napokon malý chvost, ktorý vyvažoval aerodynamické poruchy spôsobené trupom. Následne menili vzájomné uhly týchto základných zložiek a analyzovali príslušné prúdenia vzduchu. Všetko v záujme spomenutých dvoch cieľov zníženia odporu vzduchu (lepšie pre palivovú efektívnosť) a zvýšenia vztlaku (lepšie z hľadiska nosnosti).
Ako ideálne sa prejavilo samotné krídlo čiže samokrídlo, ale to je nepraktické pre dopravu osôb či tovaru, ktorá vyžaduje trup. Ten ale znižuje vztlak a zvyšuje odpor vzduchu. Kľúčom k riešeniu je tak správny chvost vyšlo najavo, že jeho vhodnou konštrukciou sa možno dostať až takmer na letové parametre samokrídla.
Pred niekoľkými rokmi sa uskutočnili úspešné skúšky podobného klzáka s malým chvostom. Vývoj však nepokračoval k väčším a komerčným skúšobným prototypom. Podľa Geoffreya Speddinga a Joachima Huyssena to znamená obrovskú chybu.
"Najdôležitejšia je tu skutočnosť, že zrejme mrháme veľkými množstvami fosílnych palív, lebo lietame v od základu konštrukčne nedotiahnutých lietadlách. Prinajmenšom teraz môžeme ukázať, že existujú alternatívne, aerodynamicky výhodnejšie konštrukčné typy," povedal Geoffrey Spedding. S kolegom však uznávajú, že konštrukcia reálnych lietadiel nevyhnutne predstavuje kompromis technický, ekonomický a psychologický. Každopádne sa ich pokusné lietadlo viac podobá vtákom ako dnešné lietajúce stroje.
Zdroj: Komuniké American Istitute of Physics z 21.11.2010
(spolupracovník TASR Zdeněk Urban) cve
