Ak vypukne vojna, Sever bude mať početnú prevahu. Juh sa však môže spoliehať na pomoc Američanov.
SOUL, BRATISLAVA. Počas studenej vojny síce patrila do komunistického sveta, no išla si vlastnou cestou. A tou Severná Kórea kráča aj teraz.
Vládne Kim a jeho armáda
Na rozdiel od podobných režimov, ktoré o sebe tvrdili, že dávajú moc robotníkom, sa totiž hlási k tomu, že vládne armáda. Aj preto ide de facto o juntu.
Princíp, že armáda má prednosť, tu platí vo všetkom. Diktátor Kim Čongil oficiálne nie je prezidentom, ale šéfom Národného obranného výboru. Aj keď ľudia hladujú, peniaze na vojakov sa vždy nájdu.
A preto ani hladomor či tohtoročné záplavy nezastavili severokórejský jadrový program. Pchjongjang sa totiž chce vyrovnať susednému Rusku a Číne, ktoré jadrové zbrane už vlastnia. A najmä ubrániť sa prípadnej invázii z juhu, ktorej sa až chorobne obáva.
Južný sused išiel inou cestou. Jadrové zbrane na svojom území mal. Po kórejskej vojne ich tu rozmiestnili Spojené štáty a stiahli ich až začiatkom 90. rokov. Aj keď v pondelok minister obrany Kim Tchäjung pripustil, že by mohli Američanov požiadať o ich opätovné rozmiestnenie, deň na to to poprel.
Denuklearizácia nadovšetko
Južná Kórea si ctí myšlienku denuklearizácie polostrova, a preto nechce, aby rozmiestnenie jadrových zbraní brzdilo rokovania. To všetko platilo až do utorka, kým Sever nezaútočil na ostrov Jongpjong.
Zatiaľ nie jasné, ako to zmení postoj juhokórejskej vlády. Armáda je síce v pohotovosti, no väčšiu ofenzívu neurobila. Ak by sa tak stalo, išlo by o pokračovanie kórejskej vojny z 50. rokov, ktorá sa skončila len prímerím.
A Sever sa na túto alternatívu dlhodobo pripravuje. K dispozícii má 1,2 milióna vojakov (4. najväčšia armáda na svete), v prípade potreby môže zo zálohy vytiahnuť ďalších takmer osem miliónov ľudí. Spolu ide o viac ako tretinu všetkých občanov krajiny. Ak by sa na jej stranu postavil aj čínsky spojenec, išlo by o obrovskú silu.
Nepriateľom tvárou v tvár
Južná Kórea má síce k dispozícii „len“ 687tisíc aktívnych vojakov, no na svojej strane Spojené štáty. Znamená to pre nich najmodernejšiu výzbroj, ale aj podporu asi 30tisíc Američanov rozmiestnených v krajine.
Na vojnu pritom netreba veľa. Hranica na 38. rovnobežke patrí medzi najvyzbrojenejšie miesta sveta, kde denne stoja tvárou v tvár desaťtisíce vojakov znepriatelených armád.
Pchjongjang môže mať dve atómové bomby za rok
Totalitná krajina dokáže vo svojich zariadeniach vyrobiť dostatok materiálu na uránové bomby.
SOUL, BRATISLAVA. Dve jadrové bomby ročne. Taká je údajne severokórejská schopnosť vyprodukovať nukleárne zbrane. Vyplýva to zo správy trojice amerických vedcov zo Stanfordovej univerzity, ktorých totalitárny režim pustil na svoje územie. V správe z 20. novembra tvrdia, že videli rozsiahle moderné zariadenie na obohacovanie uránu.
Vedci netvrdia, že Severná Kórea zbrane vyrába. Pripúšťajú aj využitie technológií na mierové účely.
Dvetisíc podozrivých centrifúg
Komunistická krajina už v minulosti hovorila o svojej schopnosti obohacovať urán. Západné tajné služby týmto správam neverili. „Videli sme moderné zariadenie s viac než tisíckou centrifúg,“ napísal v správe inžinier Siegfried Hecker z Centra pre medzinárodnú bezpečnosť a spoluprácu. Severokórejčania povedali, že centrifúg je približne dvetisíc a používajú ich na obohacovanie – vytvorenie štiepiteľného izotopu uránu 235 z izotopu 238.
Uránu majú dosť
Kritické množstvo použiteľné na jadrovú zbraň je asi 15 kilogramov uránu 235, New Scientist odhaduje, že režim je zrejme schopný obohatiť asi 30 až 40 kilogramov ročne. Počet centrifúg podľa Hui Zhanga z Harvardu to zodpovedá množstvu, ktoré by krajina potrebovala na vyrobenie dostatku jadrového paliva pre elektrárne.
Analytici doteraz predpokladali, že Severná Kórea môže vlastniť iba atómové zbrane na báze plutónia. „Urán je však oveľa efektívnejší,“ hovorí Robert Alvarez z washingtonského Inštitútu pre politické štúdie. Totalitný štát podľa neho zatiaľ nemá schopnosti vytvoriť vodíkovú termonukleárnu zbraň.
Tomáš Prokopčák
