BANGKOK, BRATISLAVA. Keď ju zatkli prvýkrát, mal Kim Aris 11 rokov. Musel si zvyknúť, že mamu uvidí už len na fotografiách. Dnes má 33 a konečne ju mohol objať osobne. Po desiatich rokoch.
Tetovanie pre mamu
Najznámejšia barmská disidentka Su Ťij včera ťažko zadržiavala emócie. „Som nesmierne šťastná,“ povedala novinárom a asi stovke stúpencov, ktorí ju sprevádzali na letisku v Rangúne. Svojich dvoch synov nevidela vyrastať, nemohla s nimi telefonovať, ani si písať cez internet, ktorý mala v domácom väzení zakázaný.
Mladší Aris hneď na letisku dokázal, že je synom svojej matky. Ako prvé jej ukázal červené tetovanie na ramene – symbol strany Národná liga za demokraciu, s ktorou Su Ťij pred 20 rokmi vyhrala voľby, ale vojenská junta výsledok neuznala.
Su Ťij sa do Barmy vrátila v roku 1988, aby doopatrovala chorú mamu, a z krajiny sa už nedostala. „Vedela som, že nastanú problémy,“ povedala pre agentúru AP krátko po tom, čo ju junta prepustila na slobodu.
„Ak si to zvolíte, musíte byť pripravený prijať následky,“ povedala o rozhodnutí dať sa na politiku. K rodine sa nevrátila ani po smrti manžela v roku 1999, bála sa, že ju už nepustia do Barmy.
Podporovali ma
Vedela, že pre synov to bude ťažké. „Nemali sa veľmi dobre po rozpade rodiny, najmä potom, keď ich otec zomrel (na rakovinu), pretože Michael bol veľmi dobrý otec,“ povedala Su Ťij. Hovorí však, že vždy mala podporu synov. Starší Alexander Aris za ňu v roku 1991 prevzal Nobelovu cenu za mier.
Mladší Kim žiadal o víza do Barmy dlhé roky a posledné týždne na nich čakal v susednom Thajsku. Včera sa konečne mohol s mamou stretnúť a porozprávať jej o vnúčatách, ktoré nikdy nevidela.
