VIEDEŇ. Laureátkou tohtoročnej novinárskej ceny Writing for CEE, ktorú v roku 2004 na podporu európskej integrácie založil rakúsky finančný ústav Bank Austria Creditanstalt v spolupráci s tlačovou agentúrou APA, sa stala Azra Nuhefendičová. Ide o rodáčku z bosnianskeho Sarajeva, autorku, ktorá žije už 15 rokov v Taliansku. Odborná porota ju cenou dotovanou sumou 5000 eur ocenila za reportáž Vlak.
Žurnalistka v ocenenom texte popisuje skúsenosti počas cesty vlakom z Belehradu do Sarajeva. Ako priznala v ďakovnom vystúpení, v čase prvých symptómov vojnového konfliktu na Balkáne žila ako nepraktizujúca moslimka v Belehrade, kde sa však napriek tomu čoraz viac ocitala v tábore tzv. iných.
Pre predsedu poroty, šéfa zahraničnopolitickej redakcie APA Ambrosa Kindela, to znamená aj zodpovedanie jednej zo zásadných otázok, či sú islam a Európa zlučiteľné. Ako zdôraznil áno, neplatí to však o islamizme a Európe. Na ilustráciu uviedol Kindel moslimov z Bosny a Hercegoviny, ktorí sa vnímajú ako Európania, čo je najlepší dôkaz toho, že islam môže byť európsky.
Šéfredaktor APA Michael Lang zdôraznil pri tejto príležitosti, že sloboda médií nie je ani v súčasnosti ani v susedných štátoch Rakúska samozrejmosťou. V tejto súvislosti spomenul nový mediálny úrad v Maďarskej republike, ktorého šéfa menuje priamo premiér.
Šéf Bank Austria Willibald Cernko pripomenul vo svojom vystúpení pád Berlínskeho múru spred 21 rokov a otvorenie tzv. železnej opony ako predpoklady mimoriadneho vývoja, ktorý sa dotkol aj ním riadenej inštitúcie. Odvtedy politika a hospodárstvo využili viacero šancí, dodal. Podľa jeho slov závisí budúcnosť Európy od toho, ako rýchlo a dôsledne sa zomkne starý kontinent a do akej miery budú národné štáty pri presadzovaní vlastných záujmov ochotné zohľadniť aj celkové blaho. "Hranice miznú podstatne rýchlejšie z máp, ako z našich hláv," konštatoval Willibald Cernko.
Hosťom slávneho udeľovania novinárskej ceny bol tentoraz niekdajší disident, český spisovateľ a dramatik Pavel Kohout, ktorý sa s prítomnými rozdelil pri tejto príležitosti o pohľad na svoj život v dvoch etapách. V tej prvej, po druhej svetovej vojne, veril podobne ako mnohí iní krajania v ideály socializmu, čo však neskôr identifikoval ako omyl, v tej druhej patril k odporcom a kritikom niekdajšieho režimu.
Ani v súčasnosti nie je všetko optimálne, vyplynulo z Kohoutových slov. Autor, ktorý je známy aj v nemecky hovoriacich krajinách, však poznamenal, že vo chvíli, keď ním začnú lomcovať pochybnosti, si vezme mapu niekdajšieho Československa z roku 1928, keď sa on osobne narodil a keď bola krajina v srdci Európy obklopená fašistickými a fašizoidnými štátmi. Potom sa pozrie na súčasnú mapu starého kontinentu a pokojne sa uloží na spánok.
Zdroj: APA
