Korejský polostrov je znovu o krok bližšie k vojne. Režim Kim Čong-ila pri ostreľovaní južného suseda zabil dvoch vojakov.
SOUL, BRATISLAVA. Spomienky na občiansku vojnu, ktorá sa vlastne nikdy neskončila, sa mnohým vrátili. Mladší Juhokórejčania, ktorí ju osobne nezažili, zas spoznali, aké to je byť pod paľbou severu.
„Ležal som pred televízorom a sledoval som televíziu. Náhle som počul výbuchy. Naša armáda ohlásila cvičenie, myslel som si, že len trochu pritvrdili. Keď však bomba vybuchla pri mojom dome a poškodila ho, pochopil som, že to útočila Severná Kórea,“ povedal pre BBC Li Čchun-ok z ostrova Jonpchjong.
Ten sa nachádza v blízkosti spornej námornej hranice medzi znepriatelenými kórejskými republikami. Aj v minulosti pri ňom dochádzalo k menším konfliktom a bombardovaniu, no samotný ostrov zasiahli málokedy.
Včera však asi 1300 ľudí na ostrove – ide najmä o rybárov a námorníkov – zažilo prvýkrát od konca vojny bombardovanie pevniny. Armáda Severnej Kórey zabila dvoch námorníkov a zranila niekoľkých civilistov. Na ostrov dopadlo najmenej 50 striel.
Televízne zábery ukazovali ostrov zakrytý dymom, horelo asi sedemdesiat domov.
Juhokórejský ostrov zasiahli stovky delostreleckých granátov. Obyvateľov evakuovali do krytov.
POZRITE SI GALÉRIU >>
Jeden z obyvateľov ostrova Li Čong-sikch pre televíziu povedal: "Horí najmenej 10 domov. Pre dym to jasne nevidím. Horí tiež úbočie kopca... Reproduktormi nám povedali, že máme ujsť zo svojich domovov".
Odvysielané zábery zachytávajú oblaky hustého dymu stúpajúce z ostrova, v plameňoch bolo asi 70 domov. Útok spôsobil výpadok elektrického prúdu na ostrove.
Kórea mobilizovala lietadlá
Napätie medzi Kóreami 2010: Pri západnej námornej hranici sa po zásahu torpédom potopila juhokórejská vojnová loď, zahynulo 46 námorníkov 2009: Jeden Severokórejčan zahynul počas námornej bitky medzi oboma krajinami. 2002: Štyria námorníci z Južnej Kórey a asi 30 zo Severnej Kórey zahynuli počas bitky. 1999: Najmenej 17 Severokórejčanov zomrelo počas prestrelky na mori. 1998: Južná Kórea zadržala severokórejskú miniponorku vo svojich vodách.
„V nijakom prípade to nebudeme tolerovať. Po každej ďalšej provokácii bude nasledovať silná odpoveď,“ vyhlásil prezidentský palác. Tvrdej odvety sa však z obavy pred zhoršením konfliktu radšej Soul vyhol.
Juhokórejská armáda medzitým vyhlásila takmer najvyššiu pohotovosť. Vyššia je len počas vojny. Bojové lietadlá boli pripravené okamžite vzlietnuť, no zatiaľ to nebolo potrebné. Severokórejská armáda ukončila bombardovanie asi po hodine.
Kým Soul hovorí o jednostrannej agresii, Pchjongjang tvrdí opak. „Juhokórejský nepriateľ napriek varovaniu opakovane provokoval tým, že strieľal do nášho námorného priestoru,“ uviedla severokórejská armáda.
Južná Kórea testovala raketu Soul priznal vojenské cvičenie v sporných vodách, ale odmieta, že by jeho delostrelectvo mierilo na sever. V tejto oblasti často robí cvičenia spolu s americkým námorníctvom, tentokrát to tak vraj nebolo.
"Vykonávame bežné vojenské cvičenia a naše testovacie strely boli mierené na západ, nie na sever," povedal jeden z juhokórejských vojenských predstaviteľov.
Juhokórejský prezident I Mjong-bak nariadil armáde, aby zaútočila na severokórejské vojenské základne pozdĺž ich pobrežných delostreleckých pozícií v prípade, že sa objavia náznaky ďalších provokácií. Informovala o tom juhokórejská agentúra Jónhap s odvolaním sa na jeho hovorkyňu.
Napínanie svalov, nie nová vojna Aj keď dve kórejské republiky sú oficiálne stále vo vojnovom stave, kórejská vojna sa skončila v roku 1953 len prímerím, analytici si zatiaľ nemyslia, že hrozí obnovenie bojov.
Skôr ide o „napínanie svalov“ zo strany severu. „Kim Čongil odkázal svetu: Ešte žijem,“ napísal magazín Forbes.
Ďalší zas v útoku vidia krok beznádeje. Uzavretý režim na severe nemá z čoho žiť a nutne potrebuje upútať pozornosť.
Aj za cenu nie celkom premysleného útoku na svojho suseda. Ten zrejme neostane bez trestu, už v najbližších dňoch by o ňom mala mimoriadne rokovať Bezpečnostná rada OSN.
Plynové terminály útok nezasiahol
Juhokórejské terminály na skvapalnený plyn (LNG), ktoré sa nachádzajú neďaleko ostreľovaného ostrova, delostrelecká paľba nepoškodila. Oznámila to juhokórejská plynárenská spoločnosť Korea Gas Corporation (Kogas).
Zástupca Kogasu, najväčšieho dovozcu LNG na svete, uviedol, že ani jeden z terminálov incident neohrozil. Kogas prevádzkuje tri najväčšie juhokórejské terminály na skvapalnený zemný plyn a surovinu dováža najmä z Kataru, Malajzie, Ománu a Indonézie.
Incident by nemal ovplyvniť ani dodávky suroviny, keďže ani jedna z lodí smerujúcich k terminálom neoznámila pre dnešný konflikt zmenu kurzu.
Juhokórejská republika je po Japonsku druhým najväčším dovozcom skvapalneného zemného plynu na svete. Dovoz dosahuje najväčší objem od októbra do januára, keď sa dopyt po plyne zvyšuje.
Obama sa stretne s juhokórejským prezidentom Americký prezident Barack Obama bude hovoriť s juhokórejským prezidentom I Mjong-bakom po delostreleckom útoku Severnej Kórey na juhokórejský ostrov. Informoval o tom hovorca Bieleho domu.
Obama sa podľa neho domnieva, že KĽDR nedodržiava svoje záväzky.
"Severná Kórea neustále robí veci, ktoré sú provokatívne. Toto je mimoriadne poburujúci čin," povedal hovorca novinárom na palube prezidentského špeciálu. Neočakáva sa, že sa Obama k záležitosti vyjadrí osobne, na programe má prejav o ekonomike.
Severokórejský útok odsúdil aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun s tým, že išlo o jeden z najzávažnejších incidentov na Kórejskom polostrove od konca vojny v roku 1953.
"Generálny tajomník je hlboko znepokojený eskaláciou napätia na Kórejskom polostrove, spôsobenou dnešným delostreleckým útokom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky na ostrov Jonpjong," uvádza sa v tlačovej správe OSN.
Pan Ki-mun, bývalý juhokórejský minister zahraničných vecí, zároveň vyzval na zdržanlivosť a zdôraznil, že všetky rozpory medzi Severnou a Južnou Kóreou musia byť riešené mierovými prostriedkami a dialógom.
Pre incident sa zíde Bezpečnostná rada OSN
Pre utorkový krvavý útok delostrelectva Severnej Kórey na juhokórejský ostrov sa mimoriadne zíde Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN), oznámil francúzsky diplomatický zdroj. Útok už odsúdilo celé medzinárodné spoločenstvo.
"Organizuje sa mimoriadne zasadnutie rady. Francúzsko s tým veľmi súhlasí," uviedol zdroj, ktorý si želal zostať v anonymite. Svetové mocnosti vrátane Spojených štátov, Ruska, Japonska a Západnej Európy útok odsúdili, kým Čína - jediný významný spojenec a ekonomická opora Pchjongjangu - vyjadrila obavy, že dôjde k eskalácii napätia medzi Severnou a Južnou Kóreou.
Francúzska ministerka zahraničných vecí Michele Alliot-Marieová už skôr ostro odsúdila útok na ostrov Jon-pchjong v Žltom mori a vyzvala Severnú Kóreu, aby ukončila svoje provokácie a "zdržala sa akýchkoľvek nových činov, ktoré by mohli viesť k zhoršeniu regionálneho napätia".
Zástupca severokórejského veľvyslanca pri OSN Pak Tok-hun vyhlásil, že delostreleckou paľbou pri hranici medzi Severnou a Južnou Kóreou by sa mali zaoberať bilaterálne obe krajiny, nie Bezpečnostná rada OSN.
"Bezpečnostná rada sa zaoberá ohrozeniami medzinárodného mieru a bezpečnosti. Toto je regionálny problém medzi Severnou a Južnou Kóreou," povedal Pak v čase, keď sa diplomati BR OSN radili, ako by mohli reagovať na incident.
Slovensko útoky odsúdilo Slovenská diplomacia odsudzuje útoky severokórejskej armády, ktoré spôsobili straty na životoch juhokórejských vojakov.
"Vyzývame KĽDR, aby sa zdržala akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli viesť k ďalšej eskalácii napätia v oblasti," konštatoval hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Ľuboš Schwarzbacher.
Rezort zároveň víta postoj juhokórejských predstaviteľov, ktorých cieľom je zabrániť ďalšiemu vyhrocovaniu konfliktu.
Incidenty sú časté
Incidenty medzi oboma krajinami bývajú pomerne časté, naposledy na jar tohto roku severokórejské torpédo potopilo juhokórejskú loď. Pri incidente zahynulo 46 námorníkov.
Útok prišiel v čase, keď splnomocnenec amerického prezidenta pre Severnú Kóreu Stephen Bosworth odletel do Číny na konzultácie o severokórejskom jadrovom programe.
KĽDR vo svojom jadrovom komplexe v Jongbjone inštalovala 2000 centrifúg na obohacovanie uránu a tie už sú v prevádzke.
Čína vyjadrila obavy v súvislosti s útokom zo strany KĽDR a vyzvala na mier na Kórejskom polostrove. Útok odsúdilo Rusko aj USA.
Prečo provokuje?
Útok Severnej Kórey sa vysvetľuje rôznymi teóriami.
1. Odovzdanie moci
Chorľavý Kim Čong-il v septembri oficiálne predstavil nástupcu. Jeho syn Kim Čongun ako čerstvý generál teraz musí ukázať, že má na to, aby riadil krajinu. Prípadný vojenský úspech by zvýšil jeho prestíž.
2. Jadrové rokovania
Severná Kórea si potrebuje zlepšiť postavenie pri rokovaniach o svojom jadrovom programe. Hovorí o návrate k šesťstranným rozhovorom. Ak by sa jej ostatní „báli“, mohla by dohodnúť viaceré ústupky. Súčasťou tejto taktiky môže byť aj to, že ukázala svoje jadrové zariadenia americkému expertovi. Ten ich označil ako technologicky vyspelé.
3. Volanie o pomoc
Vyhladovaná Severná Kórea je odkázaná na potravinovú pomoc z Soulu. Prezident Li Mjungpak ju však po svojom nástupe v roku 2008 prakticky zastavil a od suseda žiada ústupky. Pchjongjang ho zasa obviňuje, že brzdí mierový proces.
Severnú Kóreu navyše tvrdo zasiahli tohtoročné záplavy a mnoho ľudí hladuje. Útok môže byť vyústením beznádejnej situácie, v ktorej sa režim bez pomoci z vonku ocitol.
4. Napínanie svalov
Režim pomaly stráca aj posledného spojenca Čínu. Severná Kórea preto potrebuje navonok aj dovnútra ukázať, že je vplyvným hráčom. Zastrašovanie a následná pozornosť mocností môžu pomôcť.
Matúš Krčmárik
Kliknite - obrázok zväčšíte.
TASR/AP
