Informácie o modernom jadrovom zariadení pri Pchjongjangu južného suseda vystrašili. O pomoc možno požiada Pentagon.
SOUL, BRATISLAVA. Krajina obkolesená susedmi s jadrovými zbraňami. Nevypočítateľná, prakticky bez spojencov, no na ceste k vlastnému jadrovému arzenálu. V takej situácii by sa mohla ocitnúť Severná Kórea.
Mocné tabu prelomené
K Rusku a Číne, ktorí už jadrové zbrane vlastnia, by mohol pribudnúť južný sused jedného z najrepresívnejších režimov sveta. Juhokórejský minister obrany Kim Tchäjoung totiž naznačil, že Soul možno požiada Američanov o rozmiestnenie jadrových zbraní.
Americké jadrové zbrane na Kórejskom polostrove už boli, od Kórejskej vojny až do roku 1991. Odvtedy sa hovorí o denuklearizácii polostrova, preto už len zmienka o návrate jadrových zbraní znamená pre Južnú Kóreu niečo výnimočné, prelomenie silného tabu.
Nemohli to postaviť sami. Zariadenie im musel niekto dodať, asi Čína.
Kim Seok wu,
odborník na jadrové zbrane
Južná Kórea sa však vo výnimočnej situácii ocitla. Ukazuje sa totiž, že Pchjongjang je k tomu, aby vyrobil jadrovú zbraň, oveľa bližšie, ako si západné spravodajské služby a vlády doteraz mysleli.
Naznačuje to správa amerického odborníka na jadrovú energiu Siegfrieda S. Heckera, ktorému režim ukázal svoje jadrové zariadenie na obohacovanie uránu s dvomi tisíckami centrifúg.
Obohatený urán sa dá použiť v jadrových elektrárňach alebo pri výrobe zbraní. Hecker napísal, že z hľadiska technologickej vyspelosti sa zariadenie dá porovnať s americkými.
Táto informácia pritom prišla po mesiacoch ubezpečovania tajných služieb, že tvrdenia Pchjongjangu o jadrovom programe sú nereálne.
Tajní zlyhali, nepočúvali
„Hovorili, že Severná Kórea len blufuje z propagandistických dôvodov. Je to zvláštne, nenormálne," povedal podľa New York Times Mun Čchungin z univerzity v Soule.
Tajné služby podľa neho zlyhali, keď nebrali vážne oficiálne vyhlásenia Pchjongjangu.
Severokórejčania Heckerovi povedali, že zariadenia postavili a spojazdnili za 18 mesiacov. Odborníci sa zhodujú, že chudobný severokórejský režim, na ktorý svet navyše uvalil prísne sankcie, nemohol takéto špičkové zariadenie vybudovať tak rýchlo sám, potreboval pri tom pomoc zo zahraničia.
Námorné cesty sú sledované, materiál sa preto do krajiny zrejme dostal po zemi. Najpravdepodobnejšie z Iránu, cez Afganistan alebo Pakistan a nakoniec cez Čínu.
Severná Kórea už v minulosti testovala jadrové zbrane. Existencia takto vyspelého jadrového zariadenia je však novinkou aj pre Američanov, ktorí krajinu sledujú pomocou špionážnych satelitov. Ich vyslanec Stephen Bosworth napriek tomu nechce hovoriť o kríze. Tvrdí, že informácie ho neprekvapili a ide len o ďalšiu provokáciu.
Hovorí, že prioritou je naďalej návrat k šesťstranným rokovaniam. Otázkou však je, či tie zastavia režim, ktorého filozofiou je „armáda na prvom mieste", v tom, aby si vyrobil tú najmocnejšiu možnú zbraň.
Severokórejčanom skracuje život hlad
Tento a budúci rok postihne nedostatok potravín štvrtinu Severokórejčanov.
SOUL, BRATISLAVA. Priemerná dĺžka života Kórejčana sa výrazne odlišuje podľa toho, na ktorej strane hranice sa po kórejskej vojne ocitol. Až o jedenásť rokov dlhšie bude žiť, ak na južnej.
Priemerná Juhokórejčanka sa dožije 82,9 roku, muž 76,2. Na sever od hranice je to 71,7, respektíve 64,9. Ide o výrazne nižší údaj oproti začiatku 90. rokov, teda predtým, ako sa v krajine začal veľký hladomor.
Počas desiatich rokov hladu prišla Severná Kórea o 610 tisíc občanov. Pretrvávajúcu potravinovú krízu sprevádza trvalý hlad, ktorý má vplyv na životný cyklus celej severokórejskej populácie, varuje OSN.
Jeho následkom je podvýživa, ktorá spôsobuje problémy pri pôrodoch a tiež vyšší počet predčasných úmrtí, uviedol juhokórejský štatistický úrad, ktorý sa pri výskume opiera o údaje zo sčítania ľudí a o svedectvá utečencov. Podvýživa zasahuje asi tretinu všetkých detí.
Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo varuje, že tento a budúci rok bude nedostatkom potravín trpieť približne päť miliónov Severokórejčanov, teda asi štvrtina populácie. Na vine sú suchá a záplavy v rôznych častiach krajiny.
Matúš Krčmárik, čtk
