Na summit si aliancia nachystala novú stratégiu, odchod z Afganistanu aj reštartovanie vzťahov s Moskvou.
Lisabon sa pýši jedným z najkrajších oceanárií na svete. Na delfíny či obrovské raje však návštevníci portugalského hlavného mesta môžu tento víkend zabudnúť.
Morské akvárium má totiž smolu, že v jeho blízkosti zasadli svetoví lídri krajín NATO a päťhviezdičkoví generáli. Tí, o ktorých korešpondent magazínu Economist napísal, že sedia v bruselskom operačnom sídle zrejme bez toho, aby si všimli, že ich životnému štýlu, na aký si zvykli počas počas studenej vojny, už odzvonilo.
Od rozpadu Sovietskeho zväzu uplynulo dvadsať rokov a nepriateľ, ktorý by ohrozoval krajiny NATO, sa radikálne zmenil. Namiesto rivalov z komunistického bloku čelí teroristom, kyberteroristickým či raketovým útokom a narušeniu energetických zásob.
NATO za svojimi hranicami
Aj preto prišiel včera do Lisabonu generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen s tým, aby na dvojdňovom stretnutí predstavil novú stratégiu aliancie na najbližších desať rokov. Ako dokazuje najväčšia misia v histórii aliancie v Afganistane, jej úlohou zďaleka nie je len chrániť územie členských krajín.
NAT0 3.0
Po druhej svetovej vojne a studenej vojne podľa amerického veľvyslanca pri NATO Iva Daaldera prichádza nová aliancia, ktorá už nie len o Európe, ale sa stáva globálnym hráčom.
Na summite chce NATO okrem novej stratégie určiť rok 2014 ako plánovaný termín odchodu z Afganistanu.
Po vyše dvojročnom tichu začne novú spoluprácu s Ruskom, čo príde podporiť priamo prezident Dmitrij Medvedev.
Spolu s ním začnú dokonca uvažovať aj o spoločnej protiraketovej obrane.
„V dnešnom svete niekedy musíme ísť aj mimo našich hraníc, aby sme tie svoje mohli brániť,“ povedal ešte pred pár dňami Rasmussen. Ako kľúčový spomenul Afganistan, odkiaľ bin Ládin naplánoval teroristické útoky z 11. septembra a kde si už okolo 150tisíc vojakov nevie rady s alKáidou a Talibanom.
Americký prezident Barack Obama priletel do Lisabonu, aby hovoril najmä o ňom. Americký rozpočet stojí nákladná vojna najviac, keďže dve tretiny vojakov sú práve zo Spojených štátov. Aj preto by chcel, aby už v roku 2014 mohli postupne odísť a odovzdať právomoci Afgancom. Momentálne však optimizmu aliancie veľa nenasvedčuje. Počet obetí medzi vojakmi NATO bol tento rok najvyšší od začiatku invázie v roku 2001.
NATO by mohlo zaniknúť, lebo pre USA prestáva byť transatlantická väzba s neochotnými spojencami výhodná, píše Peter Morvay.
Slovensko potešilo Obamu
V nálade, keď krajiny ako napríklad Kanada zvažujú úplný odchod z problematickej krajiny, Obamu určite poteší slovenský postoj. Slovensko prišlo na summit s tým, že zvýši počet vojakov v Afganistane o dvadsať.
„Je to dobré, že prichádzame so zvýšením asi o desať percent,“ pochvaľoval si čerstvý návrh vlády Ivety Radičovej prezident Ivan Gašparovič. Na summite ho sprevádzajú ministri obrany Ľubomír Galko a zahraničia Mikuláš Dzurinda.
Všetci včera privítali, že na summit prvýkrát od vojny medzi Ruskom a Gruzínskom príde aj ruský prezident Dmitrij Medvedev. Spolu s lídrami NATO by mali dnes podpísať dohodu o spolupráci v Afganistane, ale aj začať diskusiu o možnom spoločnom projekte protiraketového štítu. Po dva a pol roku ticha, keď sa NATO nahlas, ale bez konkrétnej podpory postavilo za Gruzínsko, sa začalo obdobie „nového priateľstva“ medzi kedysi znepriatelenými blokmi.
Viaceré krajiny chceli na summite pomenovať aj najväčšieho hriešnika, pre ktorého chcú postaviť obranný systém. Nakoniec sa slovíčku Irán vyhli, aby si nepohnevali Turecko, ktoré si so svojím susedom napriek členstvu v aliancii nechce narušiť nadštandardné vzťahy.
NATO sa počúva lepšie ako PIGS
Historický summit zlepší náladu zadlženým Portugalčanom.
LISABON. Takmer každý Portugalčan vie, že to písmeno P v skratke PIGS (európske ekonomiky, ktoré sú na pokraji kolapsu), označuje ich krajinu. Nebyť summitu NATO, ani tento víkend by sa nehovorilo o ničom inom.
Atlantický národ má so svojou zadlženou ekonomikou veľký problém. To, že mu možno bude musieť pomôcť eurozóna, teda aj Slovensko, pripustil aj minister financií. Dokonca sa vyhrážal rozlúčkou s eurom. Keď parlament schválil rozpočet s dvakrát menším deficitom ako vlani, všetko odvolal s tým, že išlo len o zle interpretované slová.
„Bola to hra pre domáce publikum,“ vysvetľuje Pedro Rodrigues z agentúry Lusa. A premiér José Socrates si vydýchol, že o jeho krajine sa teraz hovorí v súvislosti s historickým summitom NATO, a nie o tom, že ju čaká grécka cesta. Mimoriadne bezpečnostné opatrenia sú vraj najväčšou bezpečnostnou operáciou v histórii. A po Lisabonskej zmluve, ktorá zmenila Európsku úniu, sa hovorí o Lisabonskej stratégii aliancie.
Napriek tomu si portugalskí politici nevydýchnu. O ekonomike sa s nimi včera rozprával americký prezident Barack Obama. Ocenil škrty, pre ktoré v Portugalsku odstúpil nahnevaný šéf tajnej služby, keď mu siahli na rozpočet.
Mirek Tóda
Autor: Z Lisabonu od nášho redaktora Mirka Tódu
