Canberra 5. júna (TASR) - Austrália nebude ratifikovať Kjótsky protokol o redukcii emisií tzv. skleníkových plynov, kým sa k nemu nepripoja aj USA a rozvíjajúce sa štáty.
Poslednými signatármi Kjótskeho protokolu boli členské štáty EÚ a Japonsko, čím sa vytvoril priestor pre tlak na Austráliu, aby sa k iniciatíve pridala. Austrálsky premiér John Howard však dnes vyhlásil, že Austrália v súčasnej situácii protokol nepodpíše. Ako dôvod uviedol, že dokument nepodpísali USA a ani ekonomicky sa rozvíjajúce štáty. Okrem toho vyjadril obavy, že podpis protokolu by sa prejavil vo zvýšení nezamestnanosti a mal by negatívny dosah na austrálsky priemysel.
Austrálsky minister prírodných zdrojov Ian Macfarlane súhlasil s premiérovým názorom, keď vyhlásil, že nemôže podporiť Kjótsky protokol, ak sa k nemu nepripoja takí znečisťovatelia ako Čína a India, ktoré sa významnou mierou podieľajú na emisií skleníkových plynov.
Pätnásť členských krajín EÚ sa začiatkom marca formálne zaviazalo ratifikovať Kjótsky protokol o znižovaní emisií tzv. skleníkových plynov, ktoré sú zodpovedné za globálne otepľovanie atmosféry. EÚ dokončí ratifikáciu protokolu do 1. júna. EÚ chce, aby Kjótsky protokol začal platiť ešte pred augustovým svetovým summitom o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu. K tomu je nevyhnutné, aby ho ratifikovalo 55 krajín.
Na základe Kjótskeho protokolu z roku 1997 sa EÚ zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov v období 2008-12 oproti úrovni z roku 1990 o osem percent.
Od protokolu odstúpili vlani USA, pretože podľa prezidenta Georgea W. Busha by jeho uplatnenie poškodilo americkú ekonomiku. Rozhodnutie Washingtonu, ktoré Kjótsky protokol vážne ohrozilo, vyvolalo vo svete a najmä v EÚ vlnu ostrej kritiky. Brusel po odstúpení USA vyvinul diplomatickú ofenzívu, aby zabezpečil podporu krajín ako Rusko, Japonsko či Kanada. Tieto veľmoci ratifikáciu prisľúbili.
4 20 pel