V jednom z posledných rozhovorov pre časopis Týden sa priznal, že svoju prácu považoval často za márnu. "Učil som manželov nájsť spoločnú reč, hovoril som si aký som múdry a potom šli domov a cestou sa pohádali," povedal mesiac a pol pred svojou smrťou. Nikdy však rozhádaným párom neprestal dohovárať.
Miroslav Plzák (25. 8. 1925 - 13. 11. 2010) bol známy český psychiater, psychoterapeut a manželský poradca, neskôr mu pribudlo označenie sexuológ a nekorektne aj gynekológ. Ale celkom iste mu patrí predikát spisovateľ a dramatik. Napísal viac než sedemdesiat vedeckých a populárno-náučných publikácií na tému partnerských vzťahov a manželského spolužitia. Napísal deväť divadelných hier, hra Záviš kontra Březinová, ktorú napísal spolu s Miroslavom Šimkom, sa v divadle Semafor hrala nepretržite tri a pol roka.
Po maturite na pražskom reálnom gymnáziu v roku 1944 bol totálne nasadený do továrne v Libni. Po vojne vyštudoval medicínu na Karlovej univerzite, od tretieho ročníka sa špecializoval na psychiatriu. Pretože bol od roku 1946 členom Československej strany národne socialistickej, dostal ako nespoľahlivý živel čierne výložky a štyri a pol roka bol lekárom u „pétépákov" (Pomocné technické prápory) v Moste a v Bíline. V roku 1949 sa oženil s dcérou bývalého továrnika Eliškou, s ktorou spolupracovali na psychiatrických klinikách.
Pražský rozlet
Keď „strana a vláda" v Československu usúdili, že v krajine je samovrážd priveľa, dostal úlohu problém riešiť. Bol spoluzakladateľom telefonickej Linky dôvery, prvej v tzv. východnom bloku, ktorá od roku 1964 funguje dodnes. Sexuológ Radim Uzel považuje za nehynúcu Plzákovu zásluhu to, že založil československé manželské poradne, ktoré vtedy neexistovali ani v zahraničí. Väčšina klientov prichádzala s manželskými konfliktami, začal sa témou zaoberať do takej miery, že inicioval samostatný vedný odbor o manželských a predmanželských partnerských problémoch - matrimoniológiu. Ako prvý na svete napísal pre novú náuku vysokoškolskú učebnicu.
Sústavne sa venoval problému žiarlivosti, ktorú považoval za najzávažnejší problém manželstva a milostných vzťahov. O žiarlivosti publikoval 21 vedeckých prác. A mnoho populárnych kníh: Prvá pomoc pri nehodách manželských (1967), Taktika a stratégia v láske (1970), Othellon, alebo manuál o žiarlivosti (1994), či Súžitie na zabitie (2002). Humor mu ani pri vážnych témach nebol vzdialený. Mnohé z jeho výrokov „zľudovelo": „Stav zamilovanosti nerozhoduje o tom, ako láska dopadne. Dokonca by som povedal, čím viac a bezhlavo sa zamilujete, tým viac je ohrozený jej koniec". Neúspešne sa snažil presviedčať, že nie je autorom známej rady pre neverných manželov: „zatĺkať, zatĺkať, a zatĺkať". Alebo Plzákove povestné „tri S" - ak sa vám po partnerovi „Stýska", máte Súcit s jeho trápením a máte Strach, aby sa mu nič nestalo, potom ho máte radi".
A najväčšími ničiteľmi vzťahov sú výčitky, osočovanie a vyhrážky. Rozhodovanie v manželstve je podľa neho matematicko-logická záležitosť, nie citová. Jeho recept na udržanie kvalitného vzťahu sa zdá byť jednoduchý: „Musíte sa dohodnúť na finančnom hospodárení, na starostlivosti o dieťa, o domácnosť a na organizácii voľného času. Ak takáto dohoda nie je, dochádza k haštereniu a vzťah sa rozpadá".
FOTO - ČTK
Nevďačný osud
Keď sa jeho manželka Eliška stala úspešnou advokátkou, usúdil, že tzv. dvojkariérové manželstvo mu nevyhovuje, potrebuje mať manželku doma. Rozviedli sa. Ostali priatelia, aj s dcérou Renátou. Ako šarmantný spoločník bol vítaným hosťom v pražskej bohéme, prenikol do spoločnosti okolo divadiel Rokoko, Semafor, Viola a Reduta, prežil dva milenecké vzťahy s krásnymi herečkami Máriou Drahokoupilovou a Olgou Schoberovou. Za koniec snobského obdobia považoval druhú polovicu šesťdesiatych rokov, keď sa začal venovať manželskému poradenstvu.
Oženil sa druhý raz, zobral si dievča o 24 rokov mladšie, Emu, predavačku televízorov z Bielej labute, ktorú poznal od jej štyroch rokov z domu, v ktorom bývali. Manželstvo vydržalo až do konca, takmer štyridsať rokov. Miroslav Plzák zachránil ako „bohom nadaný psychoterapeut" stovky ľudí pred samovraždou, rozpadom manželstva či psychickými problémami. Osud sa mu však neodvďačil. Jeho 18-ročný syn Marek, v roku 1992, deň pred maturitou, vyskočil z okna. Ani dva listy na rozlúčku neobjasnili príčinu tohto hrozného činu.
