Otrava alebo prirodzená smrť? Vražda na príkaz panovníka alebo len nešťastný nevydarený pokus? O presnej príčine smrti Tycha Brahe sa veľa nevie. Odhaliť by to mohli pozostatky a hrob známeho učenca.
Pôvodný agentúrny text sme nahradili textom z tlačeného vydania SME.
PRAHA, BRATISLAVA. Pomalé zdvíhanie po centimetroch. Opatrné odstraňovanie sutiny, ale aj krompáče, potom navŕtanie diery, cez ktorú odborníci prestrčia drobnú kameru. Chcú vedieť, v akom stave sa nachádza hrobka slávneho dánskeho astronóma Tycha Brahe.
V pondelok začali vedci otvárať učencov hrob v pražskom Kostole Matky Boží před Týnem. Chcú zistiť, ako zomrel. Celá operácia, ktorá potrvá do piatka, keď pozostatky astronóma vrátia do jeho hrobky, pritiahla do Prahy množstvo novinárov.
Vražda či pokusy?
„Ľudia sa o tieto veci zaujímajú, obzvlášť ak ide o nejakú významnú osobnosť. A Tycho Brahe je populárna osobnosť," vysvetľuje česká archeologička a kunsthistorička Jana Maříková-Kubková.
História v tomto prípade pripomína detektívny príbeh. V čase, keď sa rodila moderná veda, zomrel v Prahe astronóm, alchymista i astrológ na dvore cisára Rudolfa II. Bolo to len pár rokov predtým, ako Galileo obrátil svoj ďalekohľad k oblohe.
Tycho ešte ďalekohľad nemal, no napriek tomu bol veľmi dobrým pozorovateľom nočnej oblohy. Ale údajne tiež pyšný, popudlivý človek, ktorému záležalo na jeho politickom vplyve.
Práve ten mu mohol byť osudný. V jeho rodnom Dánsku sa už dlho špekuluje, že bol obeťou úkladnej politickej vraždy.
Otrávili ho však jeho súperi na Rudolfovom dvore či nebodaj sám dánsky kráľ Kristián IV.? Zomrel učenec na dlhotrvajúce zdravotné problémy, alebo sú príčinou jeho alchymistické pokusy a podomácky miešané lektvary?
Len jediná odpoveď je zatiaľ istá - dánsky astronóm Brahe nezomrel tak, ako tvrdí populárna legenda. Zadržiavať moč počas cisárskej hostiny tak dlho až praskne, nedokáže nikto. Definitívnu odpoveď na otázku, prečo však 24. októbra 1601 zomrel, zatiaľ nepoznáme.
Prevoz do múzea
Medzinárodný tím vedcov, v ktorom sú okrem Čechov aj Švédi či Dáni, začal v pondelok s výskumom Tychovej hrobky, rakvy a jeho pozostatkov.
„Na otváraní hrobu sa podieľa dokopy štyridsať až päťdesiat ľudí," povedal pre iDnes vedúci Archeologického oddelenia Národného pamiatkového ústavu Jaroslav Podliska.
Archeológovia a antropológovia odsunuli kryt a sondou skúmali cínovú rakvu, v ktorej sa pozostatky nachádzajú po poslednom výskume zo začiatku 20. storočia. Večer ju mali previezť do Národného múzea, kde chceli vedci odobrať vzorky a podrobiť ich analýze.
Nie je to prvý pokus skúmať Tychov hrob. Hrob vedci otvorili už 24. júla v roku 1901 a odobrali vzorky. Vtedy telo preložili do cínovej rakvy. Vzorky sa potom dostali k vedcom a prekvapili najmä analýzy z 90. rokov minulého storočia. Tie stoja aj za súčasnými špekuláciami.
Priveľa ortuti
Oficiálna verzia tvrdí, že príčinou Tychovej smrti boli problémy s obličkami. V 90. rokoch však vedci našli v jeho pozostatkoch vysoké koncentrácie ortuti, čo môže znamenať otravu.
Niektorí dánski historici si myslia, že známy astronóm mohol byť zavraždený dánskym panovníkom. Túto verziu naznačuje šifrovaný denník Tychovho príbuzného Erika Brahe, ktorého si mal na vraždu najať sám kráľ Kristián IV.
;)
Zem v strede kozmu, planéty obiehajú Slnko
Tycho Brahe stál pri zrode modernej astronómie, aj keď veril, že Zem je v strede vesmíru.
PRAHA, BRATISLAVA. Potomok starého dánskeho šľachtického rodu Tycho Brahe stál pri zrode modernej astronómie. Aj bez ďalekohľadu videl na oblohe viac ako mnohí po ňom, jeho presnosť prekonali až šesťdesiat rokov po vynájdení ďalekohľadu.
Tycho stál na začiatku cesty modernej astronómie a kozmológie: jeho objavy postupne menili strnulý aristotelovský obraz vesmíru a bol prvý, kto zaznamenal a vydal svoje pozorovanie supernovy z roku 1572.
Brahe študoval filozofiu, právo a rétoriku, no stal sa vášnivým astronómom. V roku 1576 dostal od dánskeho kráľa do daru ostrov Hven neďaleko Kodane. Na tomto 7,5hektárovom území sa rozhodol investovať peniaze z dedičstva. Založil tu observatórium Uraniborg, neskôr aj Stjerneborg.
Učenec mal údajne dobré srdce, no bol nepraktický, náladový a od spolupracovníkov nevyžadoval nápady, ale najmä poslušnosť. Bol však taktiež veľmi cieľavedomý a vytrvalý, takže na Hvene zhromaždil a úspešne viedol tím mladých astronómov. Mali k dispozícii prístroje vyrobené podľa jeho návrhov.
Spolu s novými technikami pozorovania im to umožnilo zhromaždiť dlhodobé a unikátne záznamy o pohybe hviezd a planét, najmä o Marse. Brahe tiež ukázal, že kométy sa nemôžu rodiť na Zemi ani na Mesiaci, ale prichádzajú z hviezd.
Vošiel do dejín aj tým, že s pomocou presných pozorovaní úporne dokazoval svoj nepresný model slnečnej sústavy: planéty síce obiehali okolo Slnka, to sa však netýkalo Zeme, ktorú Brahe ponechal v strede vesmíru.
Až Johannes Kepler, jeho spolupracovník a neskôr nástupca na poste cisárskeho matematika na dvore Rudolfa II., urobil z Tychových pozorovaní správne závery. Kepler stál aj pri zrode legendy, že na konci života Brahe uprednostnil zdvorilosť pred smrťou, keď nechcel vstať od panovníckeho stola.
Michal Ač
V hrobke bola metla
Pri cínovej rakve Tycha Brahe sa po sto rokoch našli aj neznáme kosti.
BRATISLAVA. Keď experti objavili v 90. rokoch vo fúzoch a vlasoch Tycha Brahe príliš veľa ortute, začalo sa v Dánsku hovoriť o historickej detektívke.
Zápletka zaujala novinárov aj spisovateľov. Špekulovať sa začalo o pomste nelegitímneho kráľa, mileneckej afére aj urazenej hrdosti, čo vytváralo rôzne teórie. „Práve z týchto dôvodov pravdepodobne dánski kolegovia pristúpili k tomu, aby túto vec seriózne overili,“ vysvetľoval pre iDnes archeológ Zdeněk Dragoun z Národného pamiatkového ústavu.
Chcieť skúmať však ešte neznamená, že skúmať môžete. Tychova hrobka je súčasťou cirkevnej pamiatky, formality preto trvali dlho. Svoje vyjadrenie museli vydať i magistrát, archeologický či pamiatkový ústav. Až po súhlase všetkých sa po štyroch rokoch mohlo uvažovať nad skutočnou exhumáciou pozostatkov.
Prvé práce sa začali v pondelok ráno. A prekvapivé výsledky sa ukázali už po pár hodinách.
Odborníci našli v Tychovej hrobke nielen rakvu známeho astronóma či jeho manželky, ale aj kúsok z metly, ktorú tam pravdepodobne nechali pred viac ako sto rokmi. Vtedy preložili Tychove pozostatky do cínovej rakvy.
Väčšou záhadou sú však ľudské kosti, ktoré sú pohodené mimo oboch rakiev. „Nedokážme zatiaľ odhadnúť, komu patrili,“ povedal archeológ Jaroslav Podliska. Vedci to však chcú zistiť.
Tomáš Prokopčák
