RANGÚN, BRATISLAVA. Ani prísny vojenský režim a násilné potláčanie opozície nezabránili tisícom Barmčanov prísť pred sídlo Národnej ligy za demokraciu (NLD). Oslavovali prepustenie Aun Schan Su Ťij, najznámejšej osobnosti tamojšieho disentu.
Nechcela provokovať
Su Ťij strávila pätnásť z posledných 21 rokov v klasickom alebo domácom väzení. Junta ju potrestala za to, že v roku 1990 vyhrala voľby.
Napriek tomu hovorí, že k svojim väzniteľom necíti žiadnu nenávisť. „Starali sa o mňa dobre. Prajem si len, aby sa tak isto starali aj o ostatných ľudí,“ povedala po prepustení.
V prvých hodinách na slobode už rokovala s kolegami o politickej situácii a prvýkrát po rokoch telefonovala so synom.
Pred ľudí predstúpila v nedeľu. Slová starostlivo zvažovala, nechcela zbytočne provokovať juntu, ktorá stráži každý jej krok, napísala britská verejnoprávna BBC.
„Musíme spolupracovať. My Barmčania zvykneme veriť na osud, ale ak chceme niečo zmeniť, musíme to urobiť my,“ povedala v prejave.
Diktatúry sa menia k lepšiemu. Hoci proti svojej vôli, píše Miriam Zsilleová.
Iná Barma
Vo svojej reči tiež zdôraznila, že chce spolupracovať so všetkými „demokratickými“ silami v krajine. Hovoriť však chce aj s armádou, ktorá si v minulotýždňových zmanipulovaných voľbách dosadila svojich ľudí do parlamentu.
„Musíme spolu hovoriť, či už sa zhodneme, alebo nie. Ak sa nezhodneme, treba vyriešiť problém. Je toľko vecí, o ktorých by sme mali hovoriť,“ povedala pre BBC.
Su Ťij sa však vracia do inej politickej situácie, akú opúšťala. Proti armáde už nestojí jednotná opozícia.
Dôvodom sú minulotýždňové voľby a pravidlá, ktoré junta nastavila.
Jednou z podmienok účasti strán bolo to, že nemôžu mať za člena odsúdeného. NLD by sa teda musela vzdať Su Ťij a ďalších niekoľkých stoviek väznených členov, čo jej členovia odmietli a stranu formálne rozpustili.
Robotníčka demokracie
Su Ťij sa na voľbách nezúčastnila a vyzvala na ich bojkot. Niektorí jej členovia však argumentovali, že aj minimálne zastúpenie v parlamente je lepšie ako žiadne. Založili si preto vlastnú stranu. Na Su Ťij teraz bude, aby sa všetkých odporcov režimu pokúsila zjednotiť.
Zmenila sa aj ekonomická situácia. Barma sa potrebuje otvoriť, čomu bránia ekonomické sankcie. Su Ťij ich podporovala, tvrdila, že z obchodu profituje len armáda. Teraz sa zdá, že svoj názor prehodnotí.
„Ak ľudia naozaj chcú, aby sa zrušili sankcie, zvážim to. V tomto období potrebuje Barma pomoc,“ povedala držiteľka Nobelovej ceny za mier z roku 1991.
Aká bude teraz úloha Su Ťij, zatiaľ nie je jasné. Z politiky sa odísť nechystá, no nie je jasné, akú bude mať funkciu. „Som len jedným z robotníkov demokracie, možno známejším, ale jedným z mnohých,“ povedala poľa BBC.
Junta obrala Barmu o osud ázijského tigra
Krajina je chudobná aj bohatá zároveň. Zo surovín profituje armáda.
RANGÚN, BRATISLAVA. Ropa, zemný plyn, zinok, meď, vzácne kamene. To sú všetko suroviny, na ktorých by Barma mohla postaviť svoj rozvoj a zbohatnúť po vzore susedného Thajska či Južnej Kórey. Nestalo sa tak, dôvodom je najmä vláda generálov.
Tí prebrali 50miliónovú krajinu v roku 1962 a zo začiatku zaviedli centrálne plánované hospodárstvo. Od neho v 80. rokoch síce ustúpili, no prísnej kontroly nad štátom sa nevzdávajú.
V Barme kontroluje junta, ktorú v súčasnosti vedie generál Than Šwe, ľuďom prakticky celý život. A prijíma naoko nelogické rozhodnutia – napríklad pri presťahovaní hlavného mesta do džungle či pri nedávnej zmene vlajky.
Režim patrí medzi najuzatvorenejšie na svete, počas minulotýždňových volieb zakázali vstup médiám i pozorovateľom.
Matúš Krčmárik
Prepustenie prišlo neskoro, reaguje Západ
Barack Obama označil prepustenú Su Ťij za svoju osobnú hrdinku.
JOKOHAMA, BRATISLAVA. „Jej posolstvo nenásilia a húževnatosť z nej urobili mnohými obdivovaný vzor,“ povedala o Aun Schan Su Ťij nemecká kancelárka Angela Merkelová. Pripojila sa tak k západným štátnikom, ktorí privítali jej prepustenie.
Hovoria o tom, že oslobodenie prišlo neskoro a zdôrazňujú, že musí byť bezpodmienečné. „Kľúčové bude, aby mala úplnú slobodu pohybu a prejavu a aby sa mohla zúčastňovať na politickom živote,“ vyhlásil predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.
Americký prezident Barack Obama bol osobnejší. „Je mojou hrdinkou a zdrojom inšpirácie pre všetkých, ktorí bojujú za dodržiavanie základných ľudských práv v Barme, ale aj v iných častiach sveta,“ povedal.
Ako jeden z mála štátnikov použil výraz Barma, v oficiálnych vyjadreniach sa takmer výhradne používa názov Mjanmarsko, ktorý v 80. rokoch zaviedla junta.
Matúš Krčmárik
