Washington 4. júna (TASR) - Pred 78 rokmi po mnohých peripetiách v Spojených štátoch začal od 3. júna 1924 platiť zákon, na základe ktorého sa členovia amerických indiánskych kmeňov, stali občanmi krajiny.
Pred občianskou vojnou Severu proti Juhu (1861-1865) občanmi sa mohli stať iba tí domorodí Američania, ktorí mali najmenej 50 percent belošskej krvi. Po skončení občianskej vojny republikáni v Kongrese sa pokúšali umožniť občianstvo tým indiánskym kmeňom, ktoré boli spriatelené s belochmi. Neuspeli však, pretože mnohé štáty federácie sa proti tomuto návrhu ostro postavili. V roku 1888 indiánske ženy, ktoré sa vydali za belochov mali možnosť sa stať americkými občanmi. Po prvej svetovej vojne Indiáni, ktorí bojovali v amerických ozbrojených silách dostali taktiež príležitosť požiadať si o občianstvo. Práva občanov indiánskeho pôvodu boli však dlhé roky potláčané.
V Spojených štátoch žije vyše 1,8 milióna Indiánov, najviac z nich v štátoch Kalifornia, Oklahoma a Nové Mexiko. Roztrúsení sú však vo všetkých štátoch únie. Najpočetnejší kmeň Cherokee má 369 tisíc členov. Na ďalších miestach sú Navajovia a Siuxovia. Americkí Indiáni žijú vo vyše 330 rezerváciách.
(spolupracovník TASR William Guard) mak vr
