Európska komisia vyhodnotila snahu krajín usilujúcich sa o členstvo v Európskej únii, podľa očakávania však nenavrhla presný termín vstupu pre Chorvátsko.
BRUSEL. Európska komisia (EK) odporučila v dnes pravidelne zverejňovanom dokumente na získanie statusu kandidátskej krajiny pre vstup do Európskej únie Čiernu Horu i Albánsko, ale len za predpokladu, že obe balkánske krajiny splnia požadované kritériá na ich možné začatie prístupových rokovaní.
Za signifikantný krok smerom dopredu hodnotí komisia to, že Chorvátsko sa posunulo za posledný rok do finálnej fázy integrácie do únie, pokrok v prístupových rokovaniach s Tureckom a ich začatie s Islandom, ako aj napredovanie vo veci prihlášky Srbska za člena únie. Chorvátsko minulý týždeň začalo poslednú fázu prístupových rokovaní.
Belehrad, napriek tomu, že sa nedávno o krok priblížil k vstupu a jeho prihláška čaká na posúdenie od komisie, dostal pokarhanie za nedostatočné reformy súdnictva, korupciu, rozmáhanie tolerovanej diskriminácie a neefektívne fungovanie štátnej správy.
EK obnovila návrh o začatie prístupových rokovaní s Macedónskom, ktorý už vyslovila aj v minulom roku, no v tomto prípade sa neočakáva žiadny posun do chvíle, kým si Macedónsko a Grécko nevyriešia svoje dlhotrvajúce hádky okolo medzinárodného uznania názvu mena prvej menovanej krajiny. V prípade Turecka EK vyčíta, že Ankara stále nedostatočne pracuje na dodržiavaní ľudských práv, slobody vyjadrovania a náboženského vyznania, vytýka mu aj nedoriešené spory s Cyprom.
EK oceňuje zlepšenie dodržiavania demokratických princípov a uskutočnenie reforiem najmä na západnom Balkáne, vyzýva však na dôslednú prácu aj v budúcnosti.
"Ochrana ľudských práv a základných slobôd sa dostáva bližšie k európskemu štandardu, očividné je zlepšenie na úrovni regionálnej spolupráce," vyzdvihuje klady EK, ale pripomína aj medzery: "Procesy reforiem sa však v niektorých krajinách spomalili. Všetky krajiny potrebujú zlepšiť vládu zákona na svojom území, zrýchliť ekonomické reformy a zefektívniť prebratie a implementáciu právnych noriem Európskej únie. Vo väčšine krajín sú problémy so slobodou prejavu, medzi komplexné problémy patrí doriešenie vládnutia v Bosne a Hercegovine, spor o názov Macedónska, štatút Kosova a rozdelenie Cypru," píše sa v správe, ktorá načrtáva aj ďalšiu stratégiu rozširovania únie.
"Dôveryhodnosť európskej integrácie pre úniu znamená, že perspektíva prístupu musí byť podmienená striktným a prísnym plnením podmienok," komentoval zverejnenie správy komisár pre rozširovanie a susedskú politiku Štefan Füle.
Európska únia má momentálne 27 členov. Ich počet vznikol piatimi rozširovaniami z pôvodnej zakladajúcej šestice štátov, naposledy sa pridali Bulharsko s Rumunskom v roku 2007. Nie všetky krajiny sú naklonené ďalšej integrácii, platí to najmä v kontexte pretrvávajúcej svetovej hospodárskej krízy: Francúzsko, Nemecko, Rakúsko a Holandsko sa v ostatnom čase vyjadrujú pomerne skepticky k "masívnejšiemu" pribratiu krajín, naopak nové členské štáty na čele s Poľskom a severské krajiny sú zástancami ďalšieho rozširovania.
Zoznam uchádzačov o členstvo v EÚ:
Chorvátsko: prihlášku si podalo v roku 2003, má uzavretých 25 z 35 prístupových kapitol.
Turecko: prihlášku si podalo v roku 1987, má uzavretú 1 z 35 kapitol, z ktorých je otvorených 13.
Island: prihlášku si podal v roku 2009, prístupové rokovania začal v júli 2010, prebieha tzv. screening, teda mapovanie islandskej legislatívy a podmienok, aby sa reálne mohli začať rokovania.
Macedónsko: prihlášku si podalo v roku 2004, zatiaľ nedostalo zelenú od členských štátov na začatie prístupových rokovaní, štatút kandidátskej krajiny má.
Čierna Hora: prihlášku si podala v roku 2008, čaká na udelenie štatútu kandidátskej krajiny.
Albánsko: prihlášku si podalo v roku 2009, čaká na udelenie štatútu kandidátskej krajiny.
Srbsko: prihlášku si podalo v roku 2009, čaká na posúdenie komisie a jej návrh na udelenie štatútu kandidátskej krajiny.
Bosna a Hercegovina: ešte si nepodalo prihlášku na vstup do EÚ.
Kosovo: ešte si nepodalo prihlášku na vstup do EÚ.
