HAVANA, BRATISLAVA. Keď Fidel Castro v septembri v rozhovore s americkým novinárom poznamenal, že kubánsky ekonomický model nefunguje už ani na Kube, povedal len to, o čom sa medzi odborníkmi hovorí už roky.
Prvýkrát to bol bývalý vodca, ktorý priznal, že komunistický štát čakajú zmeny.
„Ak prezident Raúl Castro bude mať podporu tvrdého jadra strany, zrejme zvolá na budúci rok kongres strany,“ napísal vtedy časopis Time. Stalo sa.
Raúl získal podporu Raúl Castro, ktorý v roku 2006 prebral najprv dočasne a potom nastálo moc od svojho brata Fidela, v utorok oznámil, že prvý kongres komunistickej strany po 14 rokoch sa uskutoční v apríli budúceho roka.
Kuba bez peňazí Aj keď režim prežil pád Sovietskeho zväzu, kríza a s ňou klesajúci turizmus ho zasiahli tvrdo, ekonomicky ho drží nad vodou najmä pomoc Venezuely, aj tá však bojuje s hospodárskou krízou, napriek čiastočnej podpore súkromného sektora vláda odmieta, že sa vydala cestou Číny či Vietnamu.
Téma bude jediná – ekonomika a zmeny, ktoré štátom riadené hospodárstvo čakajú. Castro však nepripúšťa, že by Kuba prijala čínsky model – otvoriť sa ekonomicky, ale nie politicky. Veľký prílev zahraničného kapitálu sa preto očakávať nedá.
Kuba ostáva jednou z posledných centrálne riadených ekonomík sveta. Štát má pod kontrolou nielen banky či veľké podniky, ale ovláda prakticky všetky odvetvia hospodárstva až po holičov či taxikárov. Spolu zamestnáva asi 90 percent zo šiestich miliónov práceschopných Kubáncov.
Prvá zásadná zmena pritom Kubu postihne ešte pred kongresom. Do konca marca 2011 by mali prepustiť pol milióna štátnych zamestnancov. Rovnaký počet by mali prepustiť neskôr.
Vláda priznáva, že podniky v súčasnosti fungujú neefektívne a je v nich prezamestnanosť. Ešte nedávno dávky dostávali aj tí, ktorí nikdy nepracovali. Ľudia sľubom vlády, že sa o prepustených postará, veľmi neveria.
Chýba kapitál aj skúsenosti „Celý život som robil pre štát, nič iné neviem,“ cituje Time 61–ročného Victora, ktorý pracuje v továrni. „Stálo ma to veľa síl dostať sa tam, kde som. Vstúpil som do strany, všetko som robil podľa poučiek.“
Prepustení ľudia by sa podľa vlády mali realizovať v súkromnom sektore, ktorý chce teraz vláda viac podporovať. Ľahké to však nebude. Kubánci nie sú zvyknutí na vlastnú iniciatívu, všetko im doteraz zaručoval štát. Navyše, nemajú ani potrebný kapitál.
O plánovaných zmenách sa hovorí ako o najväčších od revolúcie v roku 1959. Ďalej sa asi nepôjde. Revolucionári sa totiž boja, že úplné otvorenie ekonomiky by znamenalo, že ostrov by dolármi ovládli Američania. A Kuba by sa tak zas ocitla tam, kde bola pred revolúciou.
