Prvé rozhodovanie ľudu vo vojenskom režime po rokoch poznačili manipulácie a nízka účasť.
S demokraciou vraj nemalo nič spoločné.
RANGÚN, BRATISLAVA. Barmčania nezažili demokratické voľby už dvadsať rokov. Napriek ubezpečeniam vládnucej junty ich nezažili ani včera.
Z krajiny, do ktorej nevpustili žiadnych zahraničných novinárov, nehovoriac o medzinárodnych pozorovateľoch, sa už krátko po uzavretí miestností začali šíriť informácie o zmanipulovaní volieb.
Komisia pomáhala príliš
Niektorí ľudia podľa predstaviteľov opozície dostali voličský preukaz až vtedy, keď sľúbili, že zahlasujú za stranu, ktorú podporuje armáda. Niektorí kandidáti opozičných strán zas až vo volebnej miestnosti zistili, že hlasovať nemôžu. Ak sa niekto opýtal na pomoc pri vypĺňaní hlasovacieho lístku, členovia volebnej komisie radi pomohli - zaškrtnúť stranu junty. V miestnostiach na hlasovanie dohliadala mocná armáda.
Bojkot volieb
Prvé voľby od roku 1990, keď junta po víťazstve opozície výsledky neuznala a ešte sprísnila režim, však ľudí veľmi nezaujímali. Svoju úlohu v nízkej účasti určite zohrala aj ikona barmskej opozície Aun Schan Su Ťij, ktorú junta väzní a ktorá vyzvala na bojkot volieb.
Informácie zverejňovali zo zahraničných médií, cudzinci tak vedeli o voľbách v Barme viac ako miestni. Štátne médiá o voľbách vôbec neinformovali. Nezverejnili účasť ani výsledky.
Junta alebo junta?
Tie sú však dopredu jasné. Už v ústave si junta zabezpečila štvrtinu poslaneckých miest pre armádu, v kampani pritom vytlačila opozíciu. Voliči si tak vyberali prakticky len z dvoch veľkých a bohatých strán blízkych junte.
Západné mocnosti už signalizovali, že sankcie voči krajine neprehodnotia. Americký prezident Barack Obama označil voľby za „všetko, len nie demokratické“ a pridal sa k nemu aj britský šéf diplomacie William Hague.
