„V škole sa dalo veľa naučiť, aj na základnej, aj neskôr na strednej, aj o gramatike, aj o prírodopise; už menej o dejinách a hviezdach na nebi, ale o človeku a živote - takmer nič," znie jej pamätné vyhlásenie. Najväčšia a najznámejšia chorvátska poetka druhej polovice 20. storočia napriek lyrickej duši nelietala v oblakoch. Vždy svojím vlastným spôsobom glosovala prebiehajúce udalosti.
Vesna Parunová (10. 4. 1922 - 25. 11. 2010) Narodila sa na ostrovčeku pri Šibeniku v chudobnej rodine, vyštudovala v Záhrebe a po jednej nešťastnej láske a po jednom kratšom manželstve, keď bývala v Bulharsku, sa rozhodla žiť len pre písanie a z písania žiť. Písala najmä poéziu, ale aj prózu a divadelné hry, a nezabudla ani na detského čitateľa. Prvý kopanec od života prišiel so zákazom jej básnickej zbierky Zore a víchry, keď ju označili za nevhodnú.
Bolo to v budovateľských rokoch (1947), ktorým sa vtedy nevyhla ani Juhoslávia. Práve táto zbierka sa pokladá za veľmi dôležitý dátum v novej chorvátskej poézii. Poetka sa odradiť nedala a napísala takmer 60 titulov. Mládež si už po viac generácií recituje jej básne, napríklad Ty, ktorá máš ruky nevinnejšie ako ja. Okrem mnohých ocenení doma dostala tento rok aj Európsku literárnu cenu.
FOTO - www.google.com
Autor: Zora Siracká
