Theodore Sorensen (8. 5. 1928 - 31. 10. 2010) sa preslávil ako poradca demokratického prezidenta. Nebol šikovný iba v písaní prejavov. „Je tiež majster politickej filozofie a politickej stratégie," napísal o ňom kedysi podľa Daily Telegraph istý britský komentátor.
Potomok dánskych a židovsko-ruských prisťahovalcov sa narodil v Nebraske. K politike mala rodina blízko, jeho otec bol štátny žalobca. Po vyštudovaní práva sa začal angažovať v politickom živote. Ako 24-ročného ho zobrali do tímu demokratického senátora z Massachusetts zo známej rodiny.
Sorensenovi sa pripisuje veľká časť Kennedyho úspechu počas prezidentskej kampane v roku 1960. Práve pri brázdení predvolebnej Ameriky sa obaja muži zblížili a ako podľa Washington Post spomínal Sorensen vo svojej knihe, „užívali si jeden druhého, žartovali, bavili sa o politike a plánovali budúcnosť".
Aj vďaka Sorensenovým silným slovám mladý senátor dobyl Biely dom. Magazín Time v tom roku nazval Sorensena „triezvym, rozvážnym, skromným mužom s modrým oceľovým mozgom".
Kennedyho inauguračná reč v roku 1961, napísaná Sorensenovým perom, patrí medzi najsilnejšie prejavy v amerických dejinách. „Nepýtaj sa, čo krajina môže urobiť pre teba, ale čo ty môžeš urobiť pre svoju krajinu," vyslovil nový prezident vetu, ktorá ho preslávila. Skromný Sorensen, ktorý si často odmietal pripisovať slávu za Kennedyho prejavy, opakovane tvrdil, že ich tvorcom bol prezident.
Po atentáte na Kennedyho neskôr radil ďalším demokratickým kandidátom, pracoval aj ako medzinárodný právnik. Jeho vlastná politická kariéra mu nevyšla, keď sa na post senátora New Yorku nepredral.
Za svoj najväčší úspech považoval Sorensen svoju účasť na kubánskej kríze. Prezidentovi vtedy pomáhal písať listy sovietskemu lídrovi Nikitovi Chruščovovi, ktoré mali pomôcť zažehnať hrozbu jadrovej vojny.
FOTO - TASR/AP
