Bývalý premiér, ktorý pochoval ZSSR a začal novú éru, neprežil manželku ani o rok.
Viktor Stepanovič Černomyrdin (9. 4. 1938 - 3. 11. 2010) pripomínal skôr podsaditého dedinského strýka, bodrého mužíčka, ktorý rád komentuje svojrázny politický život krajiny. „Vláda, to nie je žiadny váš orgán, v ktorom je možné si vystačiť len s jazykom," dvojzmyselne kričal na svojich podriadených, keď v prvej polovici 90. rokov sedel na čele kabinetu. Rodák z obyčajnej ruskej dediny zomrel tento týždeň vo veku 73 rokov.
Exminister sovietskej vlády (1985 - 1989) a expremiér ruskej vlády (1992 - 1998) bol zo starej sovietskej školy. Mal rád, keď ho aj cudzí ľudia oslovovali jeho menom aj menom po otcovi. Až nad jeho rakvou v Uspenskom chráme budú mávať kadidlom, možno si niekto povie: koľko rokov slúžil tento človek komunistickej strane a teraz sa za jeho dušu modlíme k Bohu.
FOTO - TASR/AP
Robil, čo musel
Lenže aj toto má svoju logiku. Černomyrdinovi išlo viac o vec ako o ideu. Keď bolo nutné vstúpiť do komunistickej strany, aby sa mohol stať jedným z najschopnejších „červených riaditeľov" v krajine, nerozpakoval sa. Rovnako keď sa hodilo zo strany vystúpiť, privatizovať ropný a plynárenský priemysel a založiť jednu z najmocnejších firiem sveta Gazprom. Napriek tomu patrí k Černomyrdinovi charakteristika slušného a statočného chlapa. Časopis Forbes ho síce v roku 2001 zaradil s majetkom vo výške 1,1 miliardy dolárov na ôsme miesto v zozname najbohatších ľudí sveta, ale nie je jasné, aká časť peňazí slúžila na osobné potreby rodiny a akú investoval späť do pološtátneho milovaného „dieťaťa" Gazpromu.
Menej pretvárky
V porovnaní s dnešným Ruskom Vladimira Putina bolo za premiérovania Viktora Stepanoviča oveľa viac slobody a demokracie, menej falošnosti, menej politickej pretvárky a klamstva. S otvorenosťou sa Černomyrdin v roku 1995 zhostil aj úlohy vyjednávača s čečenskými rebelmi, ktorí prepadli nemocnicu v juhoruskom Buďonnovsku.
Zavolal priamo do nemocnice šéfovi rebelov Šamilovi Basajevovi a rokoval s ním ako sedliak, ktorý zachraňuje svoje stádo - statočne, rozvážne, podľa svedomia a nie podľa toho, ako pri tom vyzerá on sám a aké politické dôsledky to pre neho môže mať. „Hovorte hlasnejšie, Šamil Basajev," bola jeho legendárna veta do telefónu. Černomyrdin chcel zachrániť rukojemníkov a väčšinu zachránil.
Keby nič iné, tak bonmoty Viktora Stepanoviča do dejín vojdú. Keď hovoril o častých ruských neúspechoch, povedal vetu, ktorú novinári navrhovali vyryť na ruský erb: „Chceli sme to urobiť čo najlepšie a podarilo sa nám to ako vždy..." O „svojej" plynárenskej firme hovoril: „Čo je dobré pre Gazprom, to je dobré pre štát." A o sebe: „Svoj život som prežil v atmosfére ropy a plynu."
Slúžil do konca
Do dôchodku sa aktívnemu mužovi nechcelo, ale prezident Medvedev ani premiér Putin nemali radi symboly 90. rokov. A tak ho poslali ako veľvyslanca na Ukrajinu. Minulý rok sa vrátil a slúžil prezidentovi ako jeho ekonomický predstaviteľ pre krajiny Spoločenstva nezávislých štátov. Slúžil Rusku do posledných dní.
Pred niekoľkými rokmi, keď oslavoval 70. narodeniny, s detskou úprimnosťou vyhlásil: „To nemám narodeniny ja... Vždy sa cítim na 35 rokov." Lenže na jar tohoto roku mu zomrela manželka, s ktorou prežil pol storočia. Od tej chvíle prestal používať svoje slávne výroky a nakoniec sa rozhodol, že „tej zábavy už bolo viac ako dosť".
Autor: Agentúra Epicentrum
